Na jeseň sa zvykne v našich chrámoch ďakovať za úrody zeme, pričom na oltároch sú uložené "vzorky" týchto darov: ovocie, zelenina. Myslím, že je čas ďakovať (a prosiť) aj za úrody ducha. Navrhujem, aby sa tak dialo v niektorú z januárovych nedieľ, pri spomienke na úmrtie nášho "plodného záhradnika - pestovateľa ducha" Milana Rúfusa. A na oltároch môžu byť tiež vyložené plody ducha: knihy, obrazy, nahrávky hudby. Pravda, pri opatrnom výbere. Lebo,veď ani na jeseň sa nekladú na oltár nahnité jablka a kaleráby!______________________________________- ČO BOLO TREBA OZNÁMIŤ je oznámené. Čo bolo treba povedať, sa rieklo. Čo ďalej s tým? Nič pre spomienku clivú. Zem neodkladá listy do archívu. Prečíta, zhúžve, potom odhodí. A nedojmú ju vlastné odchody. Vždy ľahostajná ku tomu, čo bolo, odvráti tvár a začne nové kolo. Zem pozná dážď i rosu. Ale slza len v človekových očiach zasvieti. Je ľudský smútok smútkom pamäti. (Hora)