Viete, že týždeň ako časový úsek mal počas svojho vývoja rozličnú dĺžku, a to od 5 až do 10 dní? Desaťdňový týždeň mali pôvodne Gréci a ten päťdňový v roku 1929 prechodne zaviedli aj v Sovietskom zväze. Vo väčšine mal týždeň tak ako aj dnes, sedem dní. Ale vráťme sa k slovenskému pomenovaniu dní v týždni. Pomôžem si pritom históriou spred 40 rokov, a to doslovnou citáciou z kalendára Pútnik svätovojtešský. Viac sa môžete dozvedieť, ak  si prečítate nasledujúci text.

Pomenovanie dní v týždni

Rozdelenie na sedem dní súvisí s obežnou dobou Mesiaca. Je však pravdepodobné, že tu zohrala svoju úlohu aj posvätnosť čísla sedem u mnohých národov.
K slovenským menám toľko – nedeľa od toho, že sa v nedeľu v deň Pánov nerobilo. Ešte jasnejší kresťanský vplyv vidno v označení: Vozkriesenie, ktoré používajú mnohé slovanské národy.  Pondelok, deň po nedeli, Utorok – Vtorok – druhý. Streda – stred týždňa. Štvrtok a piatok – štvrtý a piaty deň. Sobota zase z kresťanského. Sabbatum. V slovenskom názvosloví dní chcem ešte poukázať na jedno protirečenie, a to v označení stredy. Týždeň má sedem dní a stred týždňa je tak nutne štvrtý deň, preto je nelogické hovoriť o strede ako o štvrtom dní. Vidím v tom pozostatok židovského počítania týždňa. Kde streda bola štvrtým dňom, teda stredom týždňa. Tomu neprotirečí ani kresťanské latinské pomenovanie dní, kde je streda štvrtým dňom ( feria quarta). Veď toto prvé latinsko-kresťanské pomenovanie vzniklo v čase úzkeho styku prvokresťanstva so židovstvom. Až po ďalšom odstupe a vývoji stal sa prvým dňom v týždni pondelok a tým sa celé počítanie a pomenovanie presunulo s výnimkou stredy a soboty. A tieto názvy ostali, lebo to neboli čísla, ale mená – neprotirečili teda číselným názvom. Toto vysvetľuje zároveň aj slovensko – židovské príslovie: streda malá sobota.
O tejto problematike obšírne hovorí kniha Sarfattiho: Storie di parole pagane e cristiane attraverzo i tempi ( Brescia, Morcelliana, 1963) E.K.

Prajem pekný deň. J.Kotulič