Modrý dym spálenej nádeje,
posledné pivo nebolo posledné.
Myšlienky detí tak trochu dospelé,
ja poviem áno a ty nie.

Éterom doznieva tichý dych,
mikrofón počul už veľa zlého.
Dnes v noci rumom obliaty,
hľadím do pohára bezodného.

Básnikovu smrť preložili na neurčito,
vraj si musí ešte veľa toho vyžrať.
A nikto tak ľahko nezmení to,
že bozk je niekedy obrovská prehra.

V koloseu života zomrel zase otrok.
Zabil ho palec lady s veľkým A.
S úsmevom na perách sa smrti dotkol,
verila, zradil a teraz nepozná.

Kedy už konečne prestane klamať,
sám seba a všetkých okolo?
Dali mu lásku a kam ju dáva ?
Komu ňou aspoň trochu pomohol?

Na kameň pod ktorým leží v hline,
nikto nič nikdy nenapíše.
On sám teraz v horkom modrom dyme,
trpkú chuť bôľu za svoju chybu líže.

Teraz keď už ti nič neostalo trp!
Alebo sa ešte môžeš hodiť pod vlak.
Slepý jak na svetlo vyoraný krt,
si ešte väčší nikto horší než naj z posledných žobrák.