Ako všetci dobre vieme, človek plne oddaný svojej práci (čo je zdrvujúca väčšina našich knižnično-informačných pracovníkov) nemá veľa času na to, aby sledoval niečo iné mimo svojho milovaného a dynamicky sa vyvíjajúceho odboru (len na dokreslenie za posledných 20 rokov sa v knihovníctve už najmenej trikrát úplne zmenila paradigma celého odboru, o IT ani nehovoríme – tam je to ešte niečo dynamickejšie).
Nuž a práve pre takéto prípady (anglicky sa to volá old workoholik) sme pripravili tento stručný, ale azda užitočný zoznam rád a odporúčaní.
Teda zopakujeme:
Ideme na jednodňový „výlet“ do Rakúskej republiky, ide teda o návštevu kapitalistickej cudziny, a napriek tomu platí, že:

 1. Nie je nutné žiadať žiadnu BANKU o devízový prísľub.
2. Nie je nutné vybavovať výjazdnú doložku.
3. Nie je nutné žiadať uličný ani akýkoľvek iný výbor komunistickej ani inej politickej strany o doporučenie na vydanie devízového prísľubu.
4. Podobne nemusíte žiadať vášho zamestnávateľa o možnosť vycestovania.
5. Vojenskú knižku, ak ju ešte máte, čo nepredpokladáme, nie je nutné odovzdať na okresnej vojenskej správe.
6. Nie je nutné vyplňovať colné a devízové vyhlásenie.
7. Nie je nutné žiadať o víza a navyše netreba mať ani platný pas! A dokonca ani neplatný, lebo na hraniciach je doslova holubník a nikto nič nekontroluje.
8. Nie je nutné meniť v banke slovenské peniaze na rakúske, lebo SLOVENSKÉ tam ochotne berú!
9. Keď už budete tam, môžete sa s kýmkoľvek rozprávať o čomkoľvek a to nemusíte potom nikomu hlásiť (ani na odbor zvláštnych úloh, ani svojmu riadiacemu dôstojníkovi, ak ste náhodou aj spolupracovali s ŠtB).
10. Keď sa rozhodnete, že sa z nášho výletu nevrátite (a povedzme aj rok zostanete v Rakúsku), nikomu to neprekáža, navyše doma vás určite nebudú súdne stíhať za trestný čin „nedovoleného opustenia republiky“ (republiku môže opustiť hocikto a hocikedy) a mimochodom tiež vám z tohto titulu neprepadne majetok.
11. Ak sa vám v obchode čokoľvek zapáči a máte na to, kúpte to! A to vrátane alkoholu, pornografie, cigariet, elektroniky alebo auta či celého domu – verte. nikoho to na hraniciach nebude zaujímať.
Nakoniec ešte dve praktické rady: Ideme sa tam  skutočne len bicyklovať! A nie je to len zámienka na nakupovanie na Mariahilfe Strasse, teda nie sú vyhradené žiadne hodiny na nákupy a chodenie po obchodoch!

Nie je nutné brať konzervy, chleba ani tekutiny, lebo všetko sa dá kúpiť priamo na mieste, a dokonca sa očakáva, že účastníci si dovolia dať v Rakúsku KÁVU alebo márnotratnejší PIVO či PIVÁ!
Ak tomu všetkému neveríte a stále to všetko pokladáte za rafinovanú provokáciu, odtrhnite sa, prosím, aspoň na hodinku – dve od práce a overte si tieto veci u vlastných detí, či u mladších alebo pre prácu menej zapálených spolupracovníkov!
Skúste začať vetou: „Počúvaj, a čo sa to vlastne udialo na jeseň v roku 1989?“