Bolo toho na mňa teraz naozaj veľa ... Nepotrebujem to nejako zvlášť rozvádzať cez virtuálnu realitu, ale sľúbil som Vám to, tak to plním ... Milión otázok ohľadom môjho ďalšieho pôsobenia v slovenskom školstve a v slovenských podmienkach na jednej nemenovanej strednej škole ma donútilo sadnúť si dnes po zrelej úvahe ku kompu ... Vedel som už dávno, že to raz príde ...

Mohol by som tento príspevok kľudne nazvať: Návrat márnotratného syna ...

Konečne som po dlhšom čase spal plné 4 hodiny ... Hneď na úvod musím ale podotknúť, že hoci veci sú už de jure vyriešené, de facto nič nie je isté ... Zo srdca neznášam manipuláciu akéhokoľvek charakteru, čo ani zďaleka nie je v našom školstve ojedinelý jav ... Mrzí ma to všetko o to viac, že učiteľovanie je pre mňa našťastie poslaním, nie nejakým prihlúplym povolaním ...

Celá moja púť vodami slovenského školstva sa začala niekedy už počas mojich štúdií na strednej škole, keď som začal intenzívnejšie a nejako emocionálnejšie chápať súvislosti medzi sebou samým a studeným, chladným a neľudským prístupom zo strany mojich bývalých učiteľov, ich každodenným rapotaním bez štipky záujmu, nalinajkovanými postupmi a nekonečnou nudou ... COGITO ERGO SUM. Bola to báječná a názorná prezentácia ich totálnej neschopnosti a akejkoľvek empatie. Nikto sa ma nikdy neopýtal na môj vlastný názor, na moje pocity a či sa vôbec niekto niekedy usmial - toto vážne netuším ... Malo to tak byť ?

Déja -vú ... 

Po 17-tich rokoch kvázi intenzívneho štúdia som síce získal niečo viac ako je vodičský preukaz, ale postupne som year after year prichádzal aj o posledné ilúzie ... Nie v systéme je problém, ale celý systém je blbý a skazený !!! Samozrejme, ľahko sa kritizuje, ale nechcite odo mňa riešenia ... Na to máme debatný klub v Kelte !!! Vyjadriť svoj názor má právo podľa mňa každý človek, ktorého sa to týka ... na margo všetkého - v rôznych triedach som pred stovkami rôznorodých študentov strávil už nejaký ten rok a myslím si teda, bez zveličovania, že skutočne viem, o čom kecám ... Ale nie toto som chcel ... MEA CULPA.

Veni-vidi-vici ... takže po prvých šiestich rokoch učiteľskej praxe som si povedal, že sa nebudem spolupodieľať na deformácii mladej generácie a deptanie ľudí z pozície moci teda fakt nie je môj štýl ... Tak nasledovalo z mojej strany rozviazanie pracovného pomeru ... a odchod do búrlivých vôd súkromného sektora. Toto obdobie považujem za veľmi vyrovnané, pokojné a napodiv obdivuhodne stabilné ... Avšak po ďalších piatich rokoch mimo školstva mi začal vadiť najmä fakt, že všade je to len a len o peniazoch ... Takto sme to xceli ? Jednoducho, chýbala mi spätná väzba, čo pre moju dušu nie je nepodstatný detailík ... BE FREE !!!

Tak som rozviazal ďalší pracovný pomer s lukratívnou spoločnosťou a urobil som niečo, čo vtedy nechápal nikto ... Vrátil som sa späť do školských služieb s nádejou, že sa toho za tie roky pomerne veľa zmenilo hlavne k lepšiemu, že spoločnosť už dozrela a váži si vzdelanie, že škola je nielen o vzdelávaní  ... Viem, som pako. Svojim spôsobom ale šťastný pako ... Učiteľovanie je sakra náročné, ale zároveň nádherné poslanie a ak si človek nájde svoju parketu, tak verím, že môže byť skutočne pre iných SUPERTEACHER  :::)

Avšak, čo to znamená, byť dobrý učiteľ ? Benevolentný, prísny, chápajúci, ľudský, odborne zdatný, kreatívny, milujúci, kamarátsky a tváriaci sa, že všetko je okay ? Alebo je to všetko dokopy ? Alebo je to len ilúzia ? Poznáte takého človeka ? Xcel by som za sebou ťahať Mochovce ako ideálny zdroj na toto všetko prepotrebnej energie ... PEACE.

Tak som tu. Zatiaľ. Naozaj zatiaľ ... Nemám pocit, že získať melón alebo dva je moja najvyššia životná méta, ale niekedy už skutočne nevládzem ... Nevládzem prekonávať prihlúple narážky, vysvetľovať nevysvetliteľné, dokazovať veci jasnejšie nad Slnko, hádať sa s kolegyňami a čudovať sa s nimi nad nesmrteľnosťou xrústa - jednoduxo, netušil som, že je naozaj taký vážny problém byť úplne normálny ... Asi pomaličky, potixúčky zbalím svoje kufre. 

Takže - môj vnútorný rozpor je jasný ... Milujem svoje poslanie a povolanie zároveň, ale podmienky sú otrasné !!! Prijať kompromisy alebo udržať si svoju vlastnú púť ? Všetko je mi jasné, len odpoveď na túto otázku nie ... Bože, máš vážne blbé dni ?

P.S: Takže padám do Chorvátska na ostrov Krk a budem rozmýšľať ... Prekvapko nastane v septembri. Možno ... Alebo budem šťastný a Vy dúfam tiež ... Sia.

MÁM VÁS RÁD !!!

Tento príspevok vznikol za pomoci kapely Sonata Arctica. Thx ...