Článok azure je tu: http://www.bloguje.cz/blogy/azure/33329_item.php

... no to ho neodradilo. Túžil tie nohy vlastniť, dotýkať sa ich, vždy keď bude chcieť. Všimol si, že vošla do najbližšej banky. Rozhodol sa, že vynechá obed, len aby vedel, kde býva. Pracovala v banke, lebo z nej vyšla 15 minút po záverečnej. Snažil sa byť nenápadný a pomaličky ju sledoval. Nevšimla si ho ani v električke, ani keď kráčala po schodisku k svojmu bytu. Teraz už vedel, kde býva. Uspokojený touto predstavou pomaličky odišiel domov.

Prebehlo niekoľko mesiacov od toho dňa, keď ju uvidel prvý krát. Sledoval ju nenápadne po celý ten čas, čistenie obuvy využíval ako zastierací manéver, aby ho prehliadla. A darilo sa mu to. Najradšej miloval chvíle, keď si kupovala topánky. Každe ráno čakal schovaný pri schodišti, aby videl jej nohy z najtesnejšej blízkosti.

Napätie sa v ňom zbieralo a rozhodol sa, že musí podniknúť nejaký krok. Z nasporených peňazí jej zakúpil v luxusnej obuvy nádherné lodičky. Každá bola ozdobená troma diamantmi. V požičovni si objednal smoking, dal sa ostrihať, oholil sa, umyl sa a takto vyzbrojený s kyticou ruží a fľašou vína jej jeden letný večer zazvonil pri dverách.

Keď otvorila dvere uvidela neznámeho elegantného muža v smokingu s kyticou ruží, darčekom a fľašou značkového vína. Už chcela zatvoriť, keď si vlastne všimla, že tie črty tváre sú jej akési povedomé. Nevedela ho kam zaradiť, ale vedela, že sa s ním už raz stretla. Neisto ho pozvala dnu.

Keď mu otvorila dvere, mala na sebe minižupan a odhalený objekt jeho túžob. Jej dokonalé nohy boli odhalené v celej svojej kráse. Musel sa ovládať, aby nepadol na kolená a nezačal jej ich bozkávať.  Vyzul sa a následoval ju do obývačky. Podal jej kvety, ktoré uložila do vázy. Otvoril fľašu a podal jej krabicu s lodičkami, čo jej kúpil.

Bola nimi očarená. Hneď si ich aj vyskúšala. Cítil ako mu srdce pulzuje niekde v krku a ťažko prehĺtal pocity vzrušenia. Upili si z vína a prišil rad na jej otázky. Po niekoľkých pohároch sa mu rozviazal jazyk a priznal sa k všetkému.

Démon si pomädlil ruky. Prišiel jeho čas.

Ona sa opäť zmenila v tú bezcitnú obludu z božskými nohami. Začala mu nadávať do úchylákov. Napriek jeho snahe vysvetliť jej ako bezvýhradne miluje jej nohy, bola neodbitná. Opäť mu pripomenula, že je len obyčajný čistič topánok, aj keď v smokingu. Neustále ho potupovala a ponižovala. Spomenul si na svojho otca, ktorý ho rovnako znevažoval a podceňoval. Všetko to neustále narastalo až zrazu zchmatol fľašu a udrel ju v momente, keď sa mu otočila chrbtom, keď sa ho chystala vyhodiť.

Padla na zem a z temena jej začala tiecť krv. Pár krát sebou trhla v zápale agónie a potom tam už iba nehybne ležala.

Sadol hodinu nechápal, čo sa stalo a potom začal uvažovať. Nikto ho nevidel vôjsť do jej bytu. Nikto ho tu nepozná. Musí niečo spraviť. V kúpeľni našiel gumené rukavice a handru, pomaličky začal utierať otlačky, ktoré tam zanechal. Našiel igelitové vrecká do koša a veľký nôž na mäso. Presunul ju do vane a tam jej odkrojil objekt svojich túžob. Zabalil ich každú do jedného vrecka. Zbytok tela rozkúskoval a pozabaľoval, každý do iného vreca. Potom vyčkal do 3.00 hodiny, keď už celý dom spal a pomaličky to povynášal do svojho neďaleko zaparkovaného auta. Aj keby ho niekto stretol, myslel by si, že nejaký neskorý flámovač upratuje byt po fláme. Našťastie nikoho nestretol a nik ho nevidel. Potom sa vrátil do bytu a poriadne všetko upratal a poumýval. Zamkol a odišiel k autu. Naštartoval a vydal sa do blízkych hôr. Tam ďaleko od cesty vykopal hlbokú jamu a zahrabal tam všetko okrem jej nôh. Potom sa vrátil a nohy si uložil do mrazničky.

Asi po týždni ich konečne vybral. Mráz a neživosť z nich vyhnali ich niekdajšiu krásu. Už neboli také pekné, už to boli obyčajné kusy mäsa. Dal z nich dole lodičky a odložil ich do škatule. Potom obe nohy vykostil a nakŕmil nimi pyrane, ktoré choval v domácom akváriu. Kosti potom polámal a vyhodil do kontajnera s ostatným smetím.

V novinách sa dočítal o pohrešovanej úradničke z miestnej banky. Nikto ju však nikdy nenašiel a polícia predpokladala, že pravdepodobne sa stala jednou z pohrešovaných žien, ktoré kdesi v Nemecku či Taliansku šľapú chodník. On sa opäť vrátil k svojej práci.

Jedného dňa asi o dva roky, jeho stereotyp upútali opäť nohy. Mali modré lodičky a vyzerali úplne rovnako ako tie, ktoré spravili z neho vraha. Nedalo mu a opäť sa opýtal, či ju môže pozvať na rande....