predchádzajúca časť 

Jolanka urobila, ako jej kázal. No ešte predtým uložila poraneného hada do svojej postele. Potom sa vybrala za bylinkárkou Agátou a rozpovedala jej, čo sa stalo.. Agáta naľakane spľasla rukami:

,,Také nešťastie! Ten had je syn hadej kráľovnej. Ak umrie, celý kraj stihne nešťastie!”

,,Daj mi nejakú bylinku, čo ho vylieči.” poprosilo ju dievča.

Bylinkárka sa nahla ku plátennému vrecúšku, čo viselo na stene a vybrala z neho zväzok byliniek.

,,Uvar z nich odvar a ním potieraj jeho ranu.” povedala.

Jolanka sa jej pekne poďakovala, zobrala bylinku a ponáhľala sa domov. Uvarila odvar a  starostlivo ním  natrela hadovi ranu. Potom si ľahla k nemu a zohrievala ho vlastným telom. Robila tak celú noc. Na jej prekvapenie sa had do rána vyliečil.

,,Ďakujem za tvoju opateru, Jolanka...” povedal ticho. ,, Nechcem ti zostať nič dlžen. Poď za mnou!”

Zavlnil sa, vyplazil sa von z jej postele a zamieril do Bánovskej hory. Dievča ho nasledovalo. Had sa zastavil pri vysokom a veľkom dube s mohutnými koreňmi. V koreňoch uzrela Jolanka malé dvierka.

,,Otvor ich!” prikázal jej had.

Poslúchla ho. Za dvierkami sa ukázali schody. Viedli hlboko pod zem. Had sa ako blesk zošmykol dole po nich. Jolanka išla za nim. Ocitla sa vo veľkej skalnej sieni. Na kamennom tróne uprostred siene ležala hadia kráľovná. Len čo zbadala dievča, zlostne zasyčala:

,,Kde si sa tu vzala?”

,,Ja som ju doviedol.” ozval sa had s korunkou. ,,Zachránila mi život. Bez nej by som ťa nikdy neuvidel, matka...”

,,Syn môj!” potešila sa hadia kráľovná. ,,Nazdala som sa, že si mŕtvy ako moji sluhovia, čo žili v bánovskej kúrii. Ako vidím, mýlila som sa.”

,,Jolanke  ďakujem za život.” povedal vážne hadí princ.

,,Žiadaj si, čo len chceš.” obrátila sa k dievčaťu hadia kráľovná. ,,Dám Ti všetky poklady sveta.”

,,Pusť na slobodu môjho otca!” zažiadalo si dievča.

,,Pustím. Môže ísť s tebou!” prisľúbila jej kráľovná. ,,No ešte stále si nič nežiadala pre seba. Vyber si, čo chceš, zlato, drahé kamene! ”

Namiesto odpovede Jolanka sklonila hlavu a stíchla. Po hodnej chvíli tíško povedala:

,,Ak ma naozaj chceš odmeniť, dovoľ mi zostať tu s vami...”

,,Prečo?” začudovala sa kráľovná.

,,Chcela by som sa  ďalej starať o tvojho syna!”

,,Aj keď už nikdy neuvidíš svetlo?”

,,Aj vtedy!”

,,Dokázala si, že si hodná môjho syna. Choď, Jolanka!  Odveď odtiaľto svojho otca. Jemu dám slobodu, ale tvojej macoche nie, zapríčinila nešťastie. Keď prídeš domov, pozorne sleduj, čo sa deje v bánovskej kúrii. Len čo tam uvidíš svietiť všetky svetlá, vojdi do nej. Bude tam čakať na teba tvoje šťastie.”

Jolanka ju poslúchla, odomkla otca z reťaze a vyviedla ho hore  schodmi až do Bánovskej hory.  Odtiaľ už ľahko trafili domov. 

Od toho dňa nedočkavo čakala, kedy sa rozsvietia okná na kúrii. Medzičasom porodila krásne dieťa so zlatou korunkou nad čelom. Do roka a do dňa zasvietili aj svetlá na kúrii. Len čo ich uvidela, vybrala sa aj s dieťaťom do kúrie. Keď vkročila dnu, zbadala  bohato prestretý stôl. Pri ňom krásnych pánov a dámy. Všetci sa jej klaňali. Najväčšie prekvapenie však na ňu ešte len čakalo. Najkrajší z pánov sedel za vrchstolom. Na hlave mal korunku.

Obrátil hlavu k prekvapenému dievčaťu.

,,Spoznávaš ma, Jolanka?”

Dievča sa mu lepšie prizrelo a zhíklo.

,,Áno, som to ja, hadí princ!” usmial sa krásny pán. ,,Staneš sa mojou ženou. Pravdaže, ak budeš chcieť...”

,,Nič viac si neprajem!” vzdychla si šťastná Jolanka.

,,Počkaj, ešte nevieš všetko... Človekom som len na pol roka! Od zimy až do jari sa premieňam na hada.”

,,Aj tak chcem byť s tebou!” povedalo dievča.

Vzápätí vybehlo z vedľajších izieb zopár slúžok. Priniesli jej svadobné šaty a zlatom vyšívanú vlečku. Jolanka si vzala hadieho princa. 

Stará povesť vraví, že s ním až dodnes šťastne žije za múrmi bánovskej kúrie. Na pol roka sú hadmi a na pol roka ľuďmi.  Občas zažiaria na kúrii všetky okná a za stenami počuť smiech. Je to raz do roka, na Jolanu, kedy sa hadí princ premieňa na človeka! 

@rozprávkarka, 

kopirovať text alebo preberať jeho časti len po odsúhlasení a konzultácii s autorkou.