Znovu ho videla až o pár týždňov. Išla s Megumim na večeru. Do nóbl reštaurácie ako nóbl žena, v nóbl šatách, vysokých opätkoch, perfektným líčením a dokonalým účesom. Kráčala vedľa nóbl muža, v obleku a s vyberaným vkusom na kravaty. Sadli si a pili hriešne drahé víno, červené. Sedel za stolom iba pár metrov od nich. S nejakou ženou, zrejme Európankou, mala ryšavé vlasy. Tlačili sa k sebe, ona mala pery prilepené na Yuiho krku, on pery prilepil na pohár vína. Saya hodila ešte jeden naštvaný pohľad ich smerom, vtedy si ich Yui všimol.

"Chyť ma za ruku."- zašepkala Saya smerom k Megumimu a on tak spravil.

Yui na nich vražedne hľadel. Saya presunula svoju stoličku k Megumimu a zvodne sa k nemu naklonila. Zahryzla sa do jeho ucha a rukou mu prešla po stehne. Potom ho pobozkala na krk, neskôr jemne na pery. Megumi sa nebránil, pokračoval. Ryšavka Yuiho bozkávala tiež, mal otvorené oči a hľadel do otvorených očí Saye Pageovej. Rozhodol sa, že stačilo. Požiadal ryšavku, aby sa vrátila na svoju stranu stola. Saya však vo svojej hre pokračovala, až kým Yui nevstal a násilím ju vytiahol z reštaurácie.

"Mala som obchodné rokovanie."- povedala dotknuto.

"Pán manažér sa rozhodol, že ťa poctí svojimi dotykmi?"- odvetil naštvane.

"A čo tá tvoja európska kravka?"

"To ty si ma predsa vyhodila z bytu, tak čo tu teraz riešiš?"

"A ty si odišiel."

"Napísala si, vypadni. Prišlo mi to ako jasné vyjadrenie toho, čo po mne naozaj chceš. Volal som ti, a to veľakrát, ale ty si nikdy nezdvihla. Nechával som ti odkazy, písal správy, ale ty si sa neobťažovala odpovedať ani na jedno z toho. Tak čo po mne vlastne chceš Saya?"

Pobozkala ho. Nebránil sa. Ani jeden z nich nevedel, či je to naozajstná láska alebo len živočíšna príťažlivosť. Zalapal po dychu, jej sa podlomili kolená a rýchlo rozmýšľala kde zaparkovala. Len tichá otázka, ideme ku mne? Áno ideme. A tak išli. Ako puberťáci.

Tentoraz Saya ležala vedľa neho, keď otvoril oči. Hneď to ráno potom ako zdrhli z tej reštaurácie sa k nej Yui nasťahoval. Nechcela ho tam, musela písať a k tomu potrebuje absolútne ticho. Nakoniec sa nechala nahovoriť.

"Len na týždeň!"- povedala vtedy.

Yui sa uškrnul, už je to mesiac. Spravil si raňajky, Saye uvaril kávu, všimol si, že nikdy nezje nič z toho, čo pripraví. Položil jej na stôl cigarety a vysypal plný popolník. Niekoľkokrát jej skúšal naznačiť, že by nemala toľko fajčiť, ale ona ho vždy odignorovala. Raz s ňou bol na pumpe, keď kupovala cigarety. Najprv vytiahla občiansky, položila ho na pult a povedala značku nejakých cigariet.

"Light alebo ťažké, slečna?"

"Light, krátke. Alebo viete čo? Radšej dlhé. Čo sa budem pretvarovať. Ťažké a dlhé."

Predavač sa rozosmial, ona nie. Nablokoval jej to k tomu benzínu a potom odišli. Začala fajčiť už v aute, Yuimu to nevadilo, teda pokiaľ si otvorila okno.

Saya vyšla z izby a sadla si za stôl. Nepopriala dobré ráno, Yui áno. Len sa naňho mierne usmiala, chlipla si z kávy a zapálila cigaretu.

"Čo budeš dneska robiť?"- spýtal sa. Neodpovedala. Tak počkal, kým dofajčí a spýtal sa znovu.

"Písať, súri ma termín, ak by si mohol..."

"Áno, som dohodnutý s Takim."

"Fajn."- zapálila si ďalšiu.

"Prečo toľko fajčíš?"

"Treba obaliť boľavú dušu v nikotíne, si mladý, nič sa ti nestalo."

"Si len o dva roky staršia, prečo neobaľuješ dušu napríklad v praženici?"

"Veľmi vtipné Yui. A teraz ma pobozkaj, povedz ahoj a zmizni aspoň na desať hodín z tohto bytu."

Pobozkal ju, povedal ahoj a zmizol z bytu.

"Slečna Saya, váš nový román je voľným pokračovaním toho predošlého, alebo je podobnosť udalostí čisto náhodná?"- spýtal sa jej reportér.

"Ako môžete položiť tak sprostú otázku?"- odvrkla.

"Eh,"

"Nič si z toho nerobte Takashi, a Saya, mohla by si sa chovať trochu slušne."- zasiahol Megumi.

"Nie som dieťa Megumi, nechaj ma na pokoji."- zapálila si cigaretu a kývla reportérovi nech pokračuje.

Všetky jeho otázky zodpovedala s falošným úsmevom na perách. Sedeli v jej obývačke, len ona reportér a Megumi. Yui bol v kuchyni. Nechcela ho pri rozhovore, bolo by to veľa ďalších zbytočných otázok. Zapálila si ďalšiu cigaretu.

"Mali ste manžela, je to pravda?"

Saya zalapala po dychu. Odkiaľ to vie? Počuje ich Yui do kuchyne?

"Do toho vás nič nie je."

"Vzali ste sa dva dni po vašich osemnástich narodeninách, ale boli ste spolu dlho predtým. V spoločnosti sa šepkalo niečo o pohlavnom zneužívaní."

"Nestrkajte nos kam nemáte!"- zvýšila hlas.

"Stačilo Takashi.."- zasiahol Megumi a vstal, že ho slušne vyprevadí z bytu.

"Už len jedna otázka slečna! Boli ste v aute, keď sa váš muž zabil?"

"Vypadnite!"

Yui nazrel do obývačky. Počul len útržky, ale aj to stačilo. Videl Megumiho blonďavú šticu vo dverách predtým než sa zabuchli a potom hľadel na Sayin chrbát. Držala v ruke cigaretu, mierne sa triasla. Spravil krok k nej.

"Stoj!"- vykríkla.

"Saya..."- šepol.

"Choď preč Yui."

Jej hlas znel odrazu chrapľavo, Yui sa nehýbal, len na ňu nemo hľadel. A potom zavrel oči a keď ich otvoril Saya kľačala na zemi. Cigareta sa kotúľala po parketách a ona mala hlavu v dlaniach. Možno plakala. Okamžite k nej pribehol a vzal ju do náruče, odstrčila ho.

"Počul si? Vypadni! Inak ublížim aj tebe!"

"Mne neublížiš, ja sa viem brániť."

"Predo mnou nie, bola chyba, že som ti dovolila nasťahovať sa. Najlepšie by bolo, keby si zbalil svoje veci a ihneď odišiel. Alebo si po veci príď zajtra, nebudem doma, v každom prípade vypadni z môjho bytu už dnes."

"Čo sa stalo s tvojim mužom?"- zašepkal.

"Fajn. Ak nevypadneš ty, pôjdem ja."

Vzala škatuľku cigariet, zapaľovač a kľúče od auta. Viac nepotrebuje. Buchla dverami a nechala Yuiho sedieť na zemi. Hľadel na opustenú cigaretu na parketách, vstal, zdvihol ju a zahasil v popolníku. Cítil sa ako ten špak, ktorý dymil z posledných síl až kým dohorel.

Joahnnie