ČO VLASTNE CHCEME ....?
Bola tma. Ona bežala iba v ľahunkej nočnej košieľke po nekonečnej lúke. Napriek tomu ,že vonku bola zima a po teple ani stopy, ona to necítila. Necítila naprosto nič. Nerozlišovala ,či je práve chladný december, či slnečný júl. Iba bežala. Bežala do neznáma.. Jediným jej cieľom bolo uniknúť realite. Niekam veľmi ale veľmi ďaleko . Niekam, kde nikomu nebude prekážať, niekam, kde nik nebude prekážať jej. Na miesto ,kde už ozaj žiaden smrteľník nezlomí jej tak krehké srdce.
Bežala .. Zrazu ňou niečo prudko trhlo a pomaličky klesala k zemi. Snehové vločky, ktoré medzičasom napadli, zjemňovali jej pád. Jej svetlunké dlhé vlasy splývali so snehovou prikrývkou. Pomaly sa jej pred očami začal vykresľovať svet. Svet plný slnečného jasu, veselého smiechu, radostných pohľadov a šťastných sŕdc plných lásky. Bol jej tak blízko tento svet a predsa tak ďaleko. Nerozumela, nechápala ...Pomaličky natiahla ruku, chcela pocítiť jeho teplo, no ten zmizol do nenávratna. Prístupný bol opäť iba svet, z ktorého tak veľmi túžila uniknúť. Zavrela oči ..Po tvári jej začali stekať slzy. Ležala celú noc až napokon začalo svitať. Pomedzi oblaky sa predierali studené slnečné lúče, ktorých svetlo spôsobené odrazom od snehu, prebudilo spiacu dievčinu. Pomaly sa zdvihla a oprela sa o najbližší strom.
Premýšľala. Skutočne to chcela ?Skutočne sa chcela vzdať svojich každodenných radostí i starostí ? Naozaj by ju ten dokonalý svet napĺňal ? Kladúc si otázku za otázkou zisťovala o koľko pocitov by bola ochudobnená. Nič by ju netrápilo ,a tak by nepoznala ten krásny pocit útechy. Nič by netrápilo ani ľudí naokolo a ona by nepoznala ten úžasný pocit pomôcť druhému. Dokonca by nepoznala ani skutočnú radosť či šťastie. Pretože skutočná radosť prichádza väčšinou po kope nezdarených pokusov.A či by sa jej v tom svete nedarilo stále ? Nedokázala by sa tešiť z maličkostí. Pretože z tých sa tešíme , keď nemáme dôvod tešiť sa z vecí veľkých. Nepoznala by srdečnú úprimnú vďaku. Pretože najviac vďačíme druhým , keď nás vytiahnu z ťažkostí. Neokúsila by slzy šťastia. Pretože nim väčšinou predchádzajú slzy smútku .. Nedokázala by sa tešiť ani zo Slnka, pretože Tam by svietilo stále. Odpoveď je NIE. Nechcela
Tak sa spýtajme i sami seba. . Ozaj chceme uniknúť občas z tohto sveta ?
Komentáre
Opýtal som sa a dostalo sa mi odpovede:
OO
To sme my
Názov:
A konecne si mozes presadit svoju tvorbu :D:D:D
Ozaj, a to s tou titulkou plati ??? :D:D:D:D:D
Tak pa a velaaaa vellaaa zadru ;o))
Titulka ??