Krajina pýchy

Mesačný svit ti padá do tváre
a vôkol prach, popol a oči krvavé.
Nočný let netopiera
všetky plody nepozbiera.

Jas slnka sa klania tvojím nohám
a vôkol horúčava, pot a strach sám.
Lesk pouličných lámp skoro ráno,
tu nie znamená nič a všetko áno.

Šum stromov lesa a hlas potoka
a vôkol ticho, či hluk? Láka nás ničota.
Pery suché a zjazvené sa mračia,
veľa vravia, ale nič nenaznačia.

Mraky unavené naháňajú sa po nebi
a vôkol slepota ťa velebí.
V hlave prázdnej umieráčik znie,
tu všetko značí áno a nič nie!