davno som tu nebola.. velmi davno.. je to cela vecnost, a vlastne uplne vsetko sa zmenilo..
pred mesiacom som sa rozisla so stevom.. uz som nevladala dalej.. hoci som ho lubila, stale mi len nieco vycital, hovoril mi, co mam robit, nexcel, aby som bola s priatelmi.. mne na nom nevadilo nic, nexcela som ho menit.. ale jemu vadilo vsetko.. a mne vadilo, ze mu to vadilo..
ved.. vycital mi moje hrozne, dlhe vlasy.. polamane konceky.. rob s tym nieco!... ze stale nosim ciernu (akoze sorry..) .. ze nemam upratanu skrinu, a ze sa o seba nestaram.. ze si nepatlam na tvar denne 15kremikov, ako to robi jeho sestra, tak som divna.. no v tomto som mu este ustupovala.. po 20 rokoch som zo skrine vytiahla zehlicku (sad but true.. zabralo mi cely den, kym som celu skrinu vyhadzala, tu zehlicku vobec nasla, vsetky veci popratala, aby to aj dako vyzeralo, itak vsetko zbytocne... co vam budem hovorit.. nezijem prave v sporiadanej domacnosti..sak 'aj preto' nas foter opustil..), celu skrinu som pozehlila,.. a teraz vzdy ked to vidim, spomeniem si na neho..
aj u kadernicky som bola (neznasam kadernicky a aj teraz som vrcholne nespokojna!!, dalsie minimalne 3 roky ma tam nikto nedostane!), a on si to ani nevsimol.. ciernu nenosim stale, dokonca ked som doma, tak sa jej vyhybam.. no to bolo este najmenej.. povedzmeze konstruktivna kritika, hoci mozno (z mojho pohladu) mierne prehnana..ked zrkadlo obratime, zoberme si jeho krasne ulozenu skrinu. samozrejme sa o to stara maminka, jeho praca konci hodenim spinaveho pradla do kosa na bielizen (alebo na zem vo svojej izbe?)..
vycital mi, ze som kamaratke pozicala peniaze, aby mala z coho zit.. vraj mi to nevrati.. a ja som jej pozicala este dalsie, nez mi vratila tie prve.. boze! ved to strasna kopa penazi! a sama nic nemas! dokazal o tom rozpravat cely den, a vobec ma to netesilo.. a potom este ziarlil.. na ondra.. a potom na hodzakeho chlapca, s ktorym som sa vobec rozpravala.. ze ziarlivost je dokazom lasky? well.. ale zato nam nemusi pokazit cely den..
kedze stevo zacal chodit na skolu do kosic, a ja som bola v bratislave, videli sme sa len cez vikendy.. kazdy tyzden som cestovala domov 4 hodiny a 4 hodiny spat, len aby som bola s nim.. ale xcela som byt aj s priatelmi.. jeden vecer.. piatok.. ale to uz bolo vela.. nikdy to neskoncilo dobre.. stale som sa musela venovat len jemu, a co horsie, vzdy to skoncilo len dalsou hadkou..
rozisla som sa s nim asi na tretikrat.. hoci som ho varovala, ak mi bude este nieco vycitat, rozideme sa, ak mi pokazi este nejaky vecer, rozideme sa.. nepomohlo to.. a tak sme sa rozisli.. ja som plakala.. a on sa vratil.. a zase sme sa rozisli.. uz som neplakala.. aby sa nevratil..a cestou domov som ho stretla.. nezvladla som to, prisla za nim, objimala ho..nakoniec sme sa stretli o den neskor.. cely den som rozmyslala - skoncit to, alebo neskoncit?
stretli sme sa tam, kde prvy krat - pri hviezde, znova prisiel na aute (neratal uz s tym, ze ostane dlhsie..). sli sme do skalky na caj.. a skoncili sme to.. uz sme sa nehadali..nic si nevycitali.. po strasne dlhom case to bolo fajn.. skoda, ze naposledy..
odisla som skor.. este som zaplatila za tie caje.. lenze on siel len chvilu za mnou.. tak sme sa este vonku objimali.. povedal, ze ma lubi.. den predtym mi aj prezradil, ze ma pre mna kupeny uz snubny prsten.. ze xcel mat buduci rok dieta tak, ako som mu to hovorila. .. mozno to budem do konca zivota lutovat, ako najvacsiu chybu svojho zivota..

takze takto to bolo.. to su moje dovody.. lenze ked si odmyslim vsetko zle.. ostava mi len, ze stevo je velmi pekny, inteligentny, charakterny chalan.. sebavedomy, co je velmi silne plus u chlapa.. cielavedomy, ktory vie, co xce, a aj to dosiahne (a to sa len tak nevidi), laskavy, citlivy, nezny a vnimavy..je aj dost nesebecky a ohladuplny.. ved vravim, idealny chlap..
jedine, co mi vadilo, boli tie vycitky..a to, ze ma xcel menit.. lenze ja uz mam nejaku identitu.. a 20 rokov mi trvalo, nez som si vybudovala ake-take sebavedomie a spokojnost samej so sebou (teda skor zmierenie s tym, aka som..) a ak ma nemiloval pre to, aka som, tak potom preco vlastne? ked nevedel na mne najst jedinu kladnu stranku, preco ma xcel?
no a este jedna vec.. a to, ze bol strasne nespolocensky..ale nie tym zmyslom, ze by sa nevedel bavit s cudzimi ludmi, s hocikym, to mu nikdy nerobilo problemy, on proste nexcel.. vadilo mu byt s niekym inym okrem mna, aj ked sme sli len niekam s najlepsou kamaratkou a jej priatelom ako 2 pariky..

napriek vsetkemu sme spolu prezili vela pekneho.. a ja som ho vazne lubila..stale, ked vidim policajtov, si nanho spomeniem.. ked otvorim skrinu, spomeniem si.. ked na stole zbadam macika, co mi dal na valentina, spomeniem si.. ked sa mi s nim v noci sniva, spomeniem si.. ked robim cokolvek, spominam na to pekne.. a potom rozmyslam, ze som spravila najvacsiu chybu svojho zivota.. ze s nim by som mala vsetko, co som vlastne xcela..
totiz, vzdy som sa xcela vydat mlada a mat deti (trocha divne, na mat-fyzacku, mozno.. ale o to nejde..).. on by sa vedel postarat.. mohla som mat vsetko uz buduci rok.. prerusit studium, spravit si dieta.. vsetko planoval.. aj ze sa dam pokrstit a vsetko.. mali by sme svadbu v kostole.. a byvali by sme na poschodi ich domu, co by sa kusok prerobil.. on uz bude za par mesiacov pracovat, tak nas uzivi.. a stacilo tak malo.. len sa vzdat priatelov..
pre mna su priatelia vsetko.. aj ked viem, ze ja pre nich nie.. a ze ich mam ovela radsej, ako oni mna (vo vacsine pripadov..)a viem, ze nikto z nich by nedal prednost mne pred hodzakym chlapom..tak preco to robim?

alebo sa pokusim ku nemu vratit? ... ale lubim ho? ..