Dlho som rozmýšľal nad tým čím začnem a čo bude mojím úvodným a prémiovým vstupom do virtuálneho sveta blogov. Čím začať? Rozoberať tu najviac medializované udalosti posledných dní mi príde ako strata času, pretože toho bolo už povedané viac ako dosť a hlavne ide takmer vždy o tragické udalosti. A to je predsa deprimujúce. Môj prvý príspevok by ma mal predsa vystihovať, ukázať kto som a aký som a nastoliť pre prípadných priaznivcom a čitateľov smer, ktorým sa budem uberať. Včera pri absolvovaní pravidelných "povinných" nákupov som sa stal svedkom zaujímavej situácie, ktorá mi pripomenula jeden z mojich mnohých vtipných zážitkov. Asi každý z nás sa už stretol s tým, že sa pristihol ako sa nevedomky na niečo zahľadel a doslova zízal. A o to zaujímavejšie to je vtedy, ak je to žena. Ako som už spomínal, tak som včera v tomto "stave beztiaže" zbadal jedného pána, ktorého zrak podrobne scanoval krivky jednej dámy. Neodsudzujem ho a priznávam, že pán má vkus. :) Nedávno som zažil niečo podobné, len s tým rozdielom, že môj príbeh skončil s modrinou na čele.... Išiel som z práce domov, samozrejme v hlave mi doznievali posledné myšlienky zo všetkých pracovných udalostí toho dňa a plánoval som si ďalšie potrebné kroky na nasledujúci deň. Tento myšlienkový pochod z ničoho nič ukončila jedna slečna, ktorá svojím sebavedomím a priamym krokom vzbudzovala pozornosť celého okolia. Naraz som sa ocitol "mimo reality" a môj zrak už len sledoval jej krivky a pohyb smerom ku mne. Mozog prestal vnímať okolie a všetky zmysly mali jasný a zreteľný cieľ. Keď sme už boli len pár krokov od seba, tak otočila hlavu smerom ku mne a jemne sa pousmiala. To stačilo na to, aby si nevšimol novo osadenú značku označujúcu parkovací box a nastalo zatmenie ....