Dnes opäť raz nebol môj deň povedal si Peter ked sa snažil skonzumovať obed v miestnej kantíne, ktorá ponúkala teplé jedlo ak sa to dalo nazvať jedlom pre všetkých uponáhľaných workoholikov,ktorý prišli niečo teplé vhodiť do žalúdka veriac,že to im dodá energiu na zvyšok dňa. 

Malér sa práve predieral okolostojacimi smerom k Petrovi ked si zrazu všimol čašníčku,ktorá stála v rohu miestnosti miesto toho aby roznášala jedlo a pitie. Niečo v ňom mu povedalo aby k nej prišiel a opýtal sa Čo je vám ? až sa sám zadivil nad jeho súcitom a záujmom. 

Nič mi nie je som v poriadku odvetila stručne a jasne s výrazom tváre asi „akože čo ťa kurva do toho ty magor“ no v nasledujúcej sekunde sa jej tvár zmenila na tvár plnej bolesti a smútku a už s miernym hlasom dodala,ak ťa to naozaj zaujíma tak o piatej končím ? Dobre o piatej budem pred vchodom odvetil Malér a pomaly sa pobral k Petrovi. 

Haló si tam ? ozval sa v Petrovom telefóne známy hlas, ktorý mu prinášal radosť do srdca a energiu do žíl. Áno som tu len si ma zaskočila a ešte k tomu som sa snažil nezadusiť polievkou,pretože som práve na obede. Ako sa máš ? našla som si odkaz a mám chuť na vínko aj ked viem,že to asi nie je práve rýchla reakcia na tvoje pozvanie ale padla som do časovej diery, so smiechom dodala Sbetluška

Jasne,že mám čas a rád si dnes dám pohár,takže kde a kedy sa vidíme ? Čo tak o siedmej v café za rohom a potom sa uvidí,o.k ? Budem tam ! 

Teda tak to dnešné pivo s Malérom budem musieť ale rýchlo zrušiť preletelo Petrovi hlavou v sekunde ked dopovedal svoju otázku s úsmevom na tvári a radosťou v srdci. 

Malér pri stole zamrlmlal niečo akože sorry ale dnes nemôžem prísť, niečo mi do toho vošlo na poslednú chvíľu tak snád som ti nepokazil večer ? Ale kde kámo veď to sa stáva,že niečo or niekto nám príde nás prekvapí náhodou a my sa musíme podľa toho zariadiť a žmurkol na Maléra s spikleneckým pohľadom Peter. 

Svetluška si ani v sne nepredstavila,že by ešte niekedy zavolala Petrovi a už vôbece nie,že byb s ním strávila večer pri víne, no ako sa vraví človek mieni a osud mení. Po rozhovore s mamou jej to prišlo tak nejako divné,že sa neozvala spať Petrovi na jeho odkaz, ktorý tam nechal na odkazovači minulý týždeň. No ved nemôže všetko hned dostať na tanieri, musím predsa robiť drahoty odvetila mame na jej otázku pri káve ked sa jej opýtala na Petra,že čo dalej. 

Človeče sa neteš ako malé šteňa na kosť povedal si Peter ked sa pozeral od zrkadla keď vyšiel zo sprchy a snažil sa ukludniť to nadšenie z večerného stretnutia pri vínku. Čo si tak obliecť napadlo Svetluške v tom istom momente,kým sedela na posteli a hladela do skrine plnej šiat,ktoré tam čakali na jej ruku,ktorá si vyberie jedny z nich.

Ale sakra ved nejdem na bál, tak čo tu sedím ! povedala si a siahla po osvedčných džínoch a tričku v ktorých sa cítila tak príjemne a pohodlne. Ešte posledný kuk do zrkadla a potom šup šup zamknúť dvere a smere café s miernou nervozitou v brušku sa Svetluška vybrala von.