Vrátila som sa z dovolenky. O niečo chudobnejšia, o niečo bohatšia. Chudobnejšia o uvedomenie si, že napriek všetkému veci skutočne nie sú také ako sa na prvý pohľad zdajú, a niektoré vzťahy v skutočnosti nie sú také, ako by sa zdali. Že sa mi nepodarilo nájsť ten správny kompromis, a to viedlo k nepochopeniu, k výbuchu, ktorý mi vzal z očí možno ružové okuliare, uštedril pár faciek a vypustil pár sĺz z mojich na prvý pohľad veselých očí.
Bohatšia o nové poznatky, a hlavne o spoznanie niekoho nového, niekoho koho si nesmierne vážim a cením.
Dnes po pár dňoch po dovolenke prichádzam na mnohé iné veci. Aj na tie pozitívne, aj na tie negatívne. A práve dnes si uvedomujem vzťah k dvom mužom, ktorí ma neskutočne ovplyvnili, a ktorých mám hlboko v srdci, každého v inej komore.
Peter Pan - o ňom ste už toľko počuli. V podstate môj bývalý milenec. Človek, ktorého som milovala každým milimetrom mojej duše, i môjho tela. Človek, ktorý do môjho života opäť po niekoľkých rokoch vstúpil už pred vyše troma rokmi zas a znova a pri ktorom som prežila všetko, čo sa od živočíšnej, živelnej, osudovej, osudnej lásky aj očakáva. Od prvotného vzplanutia, nehy, túžby, až po búrlivé milovanie, i hádky. Prežila som s ním všetko krásne, i všetko zlé. Aby sme na konci našej spoločnej cesty prišli na to, že my dvaja by sme mohli a hlavne mali byť len priatelia. Tak to bolo myslené, tak sa to očakávalo a každý robil podľa seba všetko pre to, aby to v krásne a úprimné priateľstvo aj vyústilo. Ale! Ale veci skutočne neboli také ako sa na prvý pohľad zdali. Nasledoval ďalší pád, a odporúčanie na odtrhnutie si mojej nohy. Neviem do akej miery to bolo myslené vážne. S odstupom času si však sama uvedomujem, že Petrovi Panovi som na to dala dôvody. Dôvody, ktoré síce boli evidentné, no dovolím si tvrdiť, že neskutočne zle pochopené. A priestor na vysvetlenie zrazu už nie je. Premárnili sme všetky šance.
Mrzí ma to.
Neskutočne ma to mrzí. Lebo Petra Pana stále mám rada. Nie ako muža, ale ako človeka, ako môjho priateľa a priateľa mojich žabiek. Ale netuším, čo viac môžem spraviť, ako to napraviť. Ospravedlniť sa? Áno, spravila som to. Písomne. Pretože na osobný rozhovor nie je čas, a z jeho strany ani vôľa, čo musím rešpektovať. A pritom je toľko vecí, ktoré by som mu rada vysvetlila. Ale nebudem, nemôžem sa vnucovať niekde, kde ma už nechcú.
Moja veľká osobná prehra.
Pretože vždy som si myslela a bola toho názoru, že aj keď sa dvaja ľudia rozídu, mali by ostať priatelia, pretože v podstate ostávajú stále takými istými ľuďmi ako boli za čias, keď boli spolu. Som naivná? Asi áno....
Ostáva mi vziať jeho rozhodnutie na vedomie, mlčky okolo neho prechádzať a tichosti a z kúta sa prizerať na jeho život, už úplne bezo mňa. Ostáva mi veriť a dúfať, že bude v poriadku, že veci, ktoré ho dnes bolia a sú neskutočne ťažké predsa len zvládne, že bude šťastný, spokojný... Pre mňa však akosi stále primálo. Nerada ostávam v kúte. A dnes, sa to zrejme po prvý krát musím aj konečne naučiť.
Je mi z toho neskutočne smutno.
To je prvý vzťah, prvý muž, kvôli ktorému sa trápim. Dnes som však zrejme prišla o ďalšieho, pre mňa nemenej dôležitého muža.
Spoznala som ho len pred pár dňami. Pán Slniečko, o dvadsať rokov starší, ktorý sa stal súčasťou mojej rodiny. Za čo som Ujovi tomu tam hore neskutočne vďačná. Muž, ktorý aj v tom najčiernejšom vidí niečo biele, muž, ktorý ma šľachetné srdce, a ktorý mal snahu pochopiť ma.
Ale nepochopil.
Ponúkol mi pomoc. Podal mi pomocnú ruku, a ja som ju musela slušne a s ľútosťou aj odmietnuť. Pretože... veci skutočne nie sú také ako sa na prvý pohľad zdajú.
Dnes mám pocit, že som opäť prehrala. Ďalšia osobná prehra. A ja som musela spraviť to, čo som spravila, aby som neranila, aby som nepovedala veci, ktoré by mohli raniť, aby som neublížila nevinným ľuďom. A vďaka tomu som možno prišla o niekoho, koho potrebujem, o niekoho, kto mi chcel veriť, o niekoho kto ma mal rád, o niekoho kto jednoducho bol ochotný tu jednoducho byť.
Možno.
Cítim sa však ako medzi mlynskými kolesami. Viem, že mi chcel dobre, a že to so mnou myslel dobre, a cením si to. Ale... ale aby ostalo všetko v poriadku, rozhodla som sa byť tá zlá, tá, čo je príliš hrdá, tá čo je príliš tvrdohlavá, tá čo si nevie ceniť, keď je niekto ochotný mi pomôcť. Zvolila som si túto cestu. A všetky moje protiargumenty balím do novinového papiera a púšťam ich cez okno mojej izby ako lietadielko až tam hore k slnku, nech ich svojimi lúčmi spáli raz a navždy.
Sú chvíle, keď ma mrzia veci, ktoré si o mne niekto myslí. Ako napríklad teraz. Keď ma mrzí, čo si o mne myslí Peter Pan aj Pán Slniečko. V prvom prípade to nemám možnosť vysvetliť, a zmierila som sa s tým. Pomaly ale iste. V druhom prípade to nemôžem vysvetliť, aby som Pánovi Slniečku neublížila, a určité fakty beriem so sebou až do hrobu, ako moje tajomstvo, tajomstvo, ktoré ma niekedy tlačí až na dno. Aby som sa z toho dna mohla odraziť.
Niekedy som hovorila, že to, čo si kto myslí o mne, svedčí skôr o ňom, ako o mne. A je na tom niečo pravdy. Pretože napriek všetkému, v oboch prípadoch, pri oboch mužoch viem, že nie som taká, ako si myslia, len to nemôžem dokázať.
A tak odchádzam si žiť ďalej môj nedokonalý život, so všetkým, čo k nemu patrí, s vedomím, že veci nie sú také ako sa na prvý pohľad zdajú, a že ja samotná som iná.. Viem to ja, a to mi musí stačiť.
Obaja však ostávajú v mojom srdci... oboch ľúbkam a vždy ľubkať budem. Pre oboch tu stále budem.. stará, ošarpaná, drevená lodička....
Viem, že v skutočnosti skutočne veci nie sú také ako sa na prvý pohľad zdajú... Len ja sama ich nemôžem zmeniť, a nemôžem im dať pravú tvár, aj keď by som veľmi chcela... Bezmocnosť a beznádej mi zatvárajú ústa, dávajú na ruky putá a prevliekajú ma do šiat mrchy... no pod šatami je úplne iný človek, úplne iná lodička. Lodička, ktorú nikdy nebudú poznať dvaja muži, pre mňa tak dôležití... žiaľ...
Veci nie sú také ako sa na prvý pohľad zdajú
11.08.2010 18:37:57
Komentáre
Bárko, ošarpaná lodičko!
A víš co jsem se naučil? Nevíš, tak Ti to sprostředkuju.
Nech jí trošku vodpočinout, vona se projeví.
Mno a potom jdu vobyčejně do hajzlu:-)))
Barka,
Pekny vecer :)
Barka,