Jedna moja priateľka medzi rečou povedala, že človek, ktorému nezáleží na tom, čo ľudia hovoria, je slobodnejší. Čím viac sa schyľuje k výsledkom z príjmačiek, tým viac prichádzam na to, ako ma táto moja nesloboda obmedzuje. Vau, všetci ľudia, ktorí by to hovorili sú buď nezamestnaní so základnym vzdelaním, zamestnanci so stredoškolským vzdelaním, alebo ľudia ktorí boli na vysokú školu prijatí bez príjmačiek. Kde to v sebe berú... A ja som najväčší tupček, že sa takýmto niečím vôbec zaoberám.

            Milujem anonymitu mesta. Každý si venčí vlastného psa a pozerá sa do vlastného taniera. Problém je v tom, že nemám ani psa, ani tanier, ani ... guráž a odvahu. To nie som ja. Je zvláštne, že som sa sama prichytila pri myšlienke, že nijakí ľudia v mojom veku to tak nerobia. Heinberger bol superchlap so supermozgom, lebo hovoril, že až keď sa človek odpúta od toho, čo SA robí, čo SA hovorí, čo SA žije(...), až vtedy môže vzniknúť JA. Ešte neviem, ako to urobím, ale chcem to! SA je príliš prežité, ošúchane, pokrytecké, nesamostatné a nekreatívne. Najväčšou poklonou pre mňa bude, ak mi niekto povie, že som JA... hoci aj v šesťdesiatke, zatiaľ to bude TO procesJ