Knižku som otvorila s nádejou v napínavý sci-fi príbeh, no vec sa vyvrbila celkom inak. Gibson napísal realistický miléniový príbeh prešpikovaný informačnými technológiami, ktoré s odstupom času po prvom vydaní prestali byť rýchlo prekvapujúco progresívne.
Hlavná postava subtílnej žienky, ktorá vie rozoznávať s predstihom budúce trendy v dizajne a živí sa ako poradkyňa projektov vývoja trendových produktov nie je postava zo sci-fi príbehu, i keď sa sama pohybuje na technologickej hrane aktuálnej civilizácie, používa však už dnes samozrejmé technologické hračky.
Preto, ak románový príbeh pri prvom vydaní mohol byť tiež brandovou záležitosťou zameranou na rozpoznávanie vzorov a nenápadné ovplyvňovanie čitateľov v utváraní životného štýlu, teraz je už len vyprázdnenou formičkou. I preto technologický kolorit príbehu sa stal len pomíjajúcim obrázkom, hoci to bolo pôvodne myslené ako jeho hlavný tromf.
Dejová linka vcelku jednoducho lineárna, postavená na hlavnej ženskej predstaviteľke, mi nepripadala zvlášť napínavá. Pátranie po tajomných autoroch klipov publikovaných na webe nebolo objavné. Autor síce použil obľúbené prostredie kyberpunkových románov – Japonsko – a societu ľudí okolo informačných technológií a webu, no nič mimo obvyklú realitu .
Objavné tam malo byť práve to štýlotvorné všetko prestupujúce kontinuum zobrazené v každodenných detailoch praktického života. Možno sa tu Gibson netrafil do terča, možno sa mal sústrediť ešte viac na Caycino vnútro a urobiť z toho psychologický príbeh.
Hrdinka, postupne ako nachádza ohnivká reťaze, ktoré ju dovedú k pôvodcovi klipov, sa oslobodzuje od svojej prehnanej citlivosti na dojmy, ktoré spôsobujú dizajny mnohých značkových produktov, zbavuje sa alergických pocitov prechádzajúcich do fyzických prejavov. Tento psychologický proces bol jediným zaujímavým nápadom, ktorý ma donútil celú vec prečítať do konca.
Chcela som zistiť ako to dopadne s jej sústavou kultúrnych kódov, ktoré má tak umne zadrátované v podvedomí, že ju nielen dokážu živiť, ale aj týrať.
Čo sa týka pohodlia pri čítaní, tak to nebolo. Český preklad nie je z vydarenejších, suchopárny opis aktivít hlavnej postavy neumožnil rozvinúť typický český štylistický ohňostroj, čo prispelo k ešte väčšej nude. Podrobné opisy, ako a čo si Cayce oblieka, ako sa to značkovo volá, aké to má zipsy a štepovanie, ma fakt otrávili. No toto zrejme bolo pôvodným zámerom, ovplyvniť kultúrne kódy čitateľa a nachádzať módne vzory. Už len bolo.
Nakoniec musím uviesť, že ma možno len negatívne ovplyvnil tvar a väzba knižky, ktorá sa jednoducho nedá otvoriť a nechať ležať na stole otvorená tam, kde to človek chce, lebo sa hneď začína chovať ako živý tvor, čo sa nechce dať spútať. Kniha, ktorú treba držať oboma rukami, poprípade ju pobúchať po chrbte kladivom, aby držala na danej strane, nedovolí sústrediť sa na literárny obsah. Rodokapsové vydanie v tej najhoršej kvalite tiež prispeje k celkovému umeleckému dojmu...
Komentáre
Cyberpunk je uzavreta kapitola.
A nemozes ocakavat psychologicky roman od chlapa, ktory postmoderne "oplostovanie" postav pouziva(l) ako zakladny esteticky prvok svojich prvych kusov. Pattern Recognition som necital, takze tazko posudzovat. Ak si chces napravit chut, tak skus Sterlingov Schismatrix (ak si este neciatala). Tam je este aj dnes ten magicky "what if", narozdiel od Gibsonovych veci, kde uz sa to zmenilo na "what now (when we already have it)". No dobre, simstim este nemame ;-)
:)Schismatrix som uz precitala davnejsie.
vdaka za koment :)