Kukám na tú krásnu tváričku.. A najradšej by som si pukla za ňu! Aby ju to toľko nebolelo.. Všade píšu, že sa mám vyzliecť do hola, teda aspoň do pol pása.. Mám vyzliecť aj bubátko, máme sa k sebe túliť a mojkať sa a malinká bude mať lepšie prdky... To už čo je za haluz?

Neviem teda, či som zlá matka, alebo kompletne prudérny človek, ale vyliekať dieťa a vyzliekať seba aby sme sa išli mojkať mi pripadá trochu čudné. Je to skrátka tak. Máme sa spolu kúpkať a spinkať. Okey, spinkať ešte áno. Ale! Má to háčik, ako všetko, čo píšu a odporúčajú na modrom koňovi... Malikú položím vedľa seba do postieľky, ja odpadávam a pomaly ale isto začína toto.. mrnk.. mrkn.. mrrrnk.. mrrrrrrrnnkk.. ueeehheeee.. Inými slovami.. "Nechce sa mi tu ležať! Nudím sa.. !! Ty si chrníš a ja si tu len tak ležím? Nečinne?! Zober ma na rukyyyyhhh...", plače malá. Všetko zlyháva.

Včera sme kúpili VEC. Takzvanú PANI VEC za 60 euro. Volá sa to Suplementor. Jeden hrozne zlatý pánko z Medely mi to zohnal a veru sa pri tom aj poriadne obracal. Dovážajú to odniekiaľ z kelu, z Ameriky. "Tak to pre Vás mám!", volá mi celý natešený. A ja vyšlem muža a on tam letí a vycáluje tých 60 evri.. A potom sa tým doma ovešiam, ocievkujem a malinká papá. Papá a je mega spokojná.. A ja mám na chvílkovatú chvílku pocit, že viem kojiť, že kojím, že mám spokojnučké, šťastnučké dieťatko.. Ktoré z mojich díd ale papá sunár.

Zatiaľ. Malo by sa to rozbehnúť. A verím, že by sa to aj rozbehlo, keby som si zase nepripadala jak idiot, keď malinká plače a ja sa vešiam a cievkujem a lepím celá lepiacou páskou.. Aby som ju nakoniec "priložila" a aby mi nakoniec povedala, že nie papať! Kakať som chcela...

Tak sa pokaká a už neplače a moje ocievkované didy zase len nechce.... usmieva sa... už ju bruško neťaží. Poprdkala si.. Zase sa odcievkujem a zase mám chuť hodiť sa do kontajnera... Na skapanie..

"Maci, čo to tak prežívaš?", pýtala sa kamoška Vierka, ktorej sa bejbinko narodilo v rovnaký deň, ako mne. Oni mali sekciu plánovane. "Šak daj UM a je! Neser sa s tým...", povie Vierka a do toho mi žuje jabĺčko v telefóne. "A ozaj, hovorila som ti? V piatok idem na koncert!", smeje sa celá veselá...

To je život.. Rovnaká mamina ako ja.. Rovnaké bejbi ako ja... A plná smiechu... Možno platí nejaká skrytá nepriama úmera... Čím menej didiek, tým krajší život...

"Vieri, a ty si mlieko nemal vôbec?", pýtam sa a Vierka odpovedá, že "Hééj, dačo tam bolo. Ale nejak som to neriešila, moja.. ", mľask mľask, jabĺčko beztarostnej Vierke chutí.

Hm. Myslím na gynoša.. Na jeho dcéru, ktorú som nikdy nevidela, no neznášam ju! Na pediatričku, ktorá sa ma stále pýta, či prikrmujeme a keď poviem, že hej, len vraští čelo.. Akoby sa to mlieko dalo fakt vyrobiť na počkanie... A možno dá! Možno to len ja nedokážem!..

Myslím aj na Rockyho v prvom diely a Rockyho v piatom diely. Týchto si najviac pamätám.. "Chce to znát svou cenu a jet si houževnatě za svým a né si stěžovať, že nejsi tam, kdes chtěl a že to jiný zavinili...", hovorí Silvester.

Tak neviem. Vzťahuje sa to na všetko? Aj na kojenie?.. Rocky nikdy nekojil...

Mrnká. Letím...

PS: veď boli časy, kde som bola permanente šťastná a radostná... Kde to je? Kde to je??!..