Aby jej malá pumpička svojimi pravidelnými údermi, svojimi

pravidelnými tepmi dočasne udržiavala tento „popol“. A iba preto,

aby plnila jeho zámer – on s veľkým B, tak rozhodol.

  Spočiatku vlahu - kým nepríde čas vysúšania, čas rozkladu,-

táto hrudka nasáva od tej s veľkým M.

Po čase „gúľania“, hľadá, hľadá vlastnú cestu.

  Tých niekoľko okamžikov, (v štádiu rozbiehania) stačí jej,

veru stačí jej kúsok piesku v spoločnosti ďalších hrudiek.

A možno aj hlinené guličky, (vo vrecúšku) 100 kusov.

  Ale jedná sklenená, pestrofarebná (najlepšie) s farbou dúhy,

ta ich všetky predčí (nahradí).

No okamžik, hry na vojakov, ten asi nič nenahradí. (Áno bábiky).

   Keď tomu „popolu“ začne diktovať tá jeho „šedivá hrudka“,

-         všetko živé maj sa na pozore.

   Vie, že tu nebude večne. No chce niečo zanechať. (Po mne potopa)!!!

   Jeden odkaz, iný hmotu. Ďalší spomienky. (Žiaľbohu často kruté).

Po nabažení – tento „popol“ zanechá po sebe skazu, ktorú, ani on...

Veru ani on s veľkým B nenaplánoval.

  A toto už ani matička Zem nedokáže stráviť.

Je tu však veľký ?

  Dokedy ?????????????????????????????????????????????

Ladislav Serenča