Chápala..A to chápanie ju bolelo..Prešvihla niečo,čo vôbec nechcela. Pustila si príliš k srdcu písmená,ktorých sa jej dostávalo neúrekom. Napriek tomu,že vedela..Napriek tomu,že mala istotu..Napriek tomu,že sa bránila..Nepodarilo sa..Prepadla tomu..A tak má o problém viac..
    
     Radšej by nechápala..Oveľa radšej by vymenila svoju dušu za dušu nejakej ľadovej,nič nevnímajúcej osoby. Vie..O veľa krásneho by sa pripravila. Ale zároveň vie,že by  si tak ušetrila veľa bolesti. Odrazu z nej bola iná žena. Vnímala prázdno vo svojom živote. Také to prázdno,ktoré deti nemohli zaplniť. Prázdno,ktoré nemohol zaplniť nikto..A nikdy..V hlave mala búrku..A najvac tam rezonovala myšlienka "nie si hodná byť jedinečnou.."..A všetci,na ktorých jej záležalo,jej to odrazu potvrdzovali. Nepredpokladala,že práve tí,ktorým sa úplne otvorila..že práve tí to nepochopia. No vo svete písmen asi ťažko možno očakávať hodnotu úprimnosti..empatie..telepatie. Tu ide o iné..Tu ide o kvantitu..Tu ide predovšetkým každému o SEBA.

     Usmiala sa. Bolestne,ale usmiala. Ako naivne si myslela,že virtuál jej niečo nahradí. Nikdy..a nič..Nedá sa veriť..A ona veriť musí..Inak tam nemôže byť priateľstvo..Inak nemôžu lietať slovíčka..Inak ich lietanie nemá zmysel..

     Chcela zahnať blbé myšlienky. A znovu nesprávnym spôsobom. Urobila všetko,čo má rada. No compu neodolala.. Zo  zelených kvietočkov jej vybiehali ružičky..a cmúčiky..Len to,na čo čakala,neprišlo...

V inej moci bol..

     Čakala.  A do duše sa jej bolestne zarývajú slová piesne Mariky Gombitovej..