Napostala zima. Vonku už nie je 35, iba 20 stupňov. To je akudrát na zahájenie punčovej sezóny, pretože my máme len dve sezóny, pivovú a punčovú. Na sedenie v známej Kuce a Pace je cholodno a mohli by nám nachladnúť prdítka. Musíme si ich chrániť, lebo každá máme len po jednom. Chránime ich tak, že posedávame na teplých rozhádzaných posteliach, nad nami sa vznáša opar a pod nami vrndží kocúr. Opar sa skladá z nasledovného: rum, červeň, pomaranč, klince, škorica, cukor, mandarinky, citrón a niekedy aj čaj (v malom množstve, aj to len vtedy ak prvé dve ingrediencie nezaplnia obsah dvojlitrového čerepa).

Teraz trocha histórie:

Náš prvý kontakt s týmto zahrievajúcim mokom bol náruživý a babka naň doteraz s obľubou spomína. Aj my. Bolo to pred pár rokmi, keď bola tuhá zima. Sinéad bola ešte decko, ale to nevadilo ani vtedy, ani teraz. Na vianočných trhoch sme sa utrhli a pustili sme sa koštovať punč v každom stánku kol dokola rozľahlého námestia. Sťa neskúsené pičky (tie, čo pijú, nie tie, čo má Honzík na svetri, hej?) a bjehny sme si pri prvom stánku zarobili na punčové fau-pax, keď sme nedočkavo schmatli horúce poháriky s voňajúcou tekutinou a nepočkali sme ani na hrozienka a skoro ani na platenie. V ďalšom stánku sme však tento nedostatky odstránili. Stánkov bolo neúrekom, preto neni divu, že domov sme prišli...ehm...hlavne, že sme prišli.

Od tej doby už od augusta čakáme, kedy sa ochladí. Veď ide o naše zdravie. Lenže čas sa vlečie, a tak sme boli nútené zahájiť ozdravovaciu kúru samé, bez pupkatých stánkarov, trdelníkov a ich odutej predavačky a podelanej stanice. Všetko si naaranžujeme doma a na vytvorenie pravej zimnej atmosféry si pustíme koledy. Ak to nestačí, niečo si podarujeme, najčastejšie pohár s punčom, pritom hrdelne spievame Pôjdeme my do Betléma. Namiesto toho však ideme na pochôdzku po meste, lebo kravy a volov môžeme stretnúť aj tam.

Najhoršie je, keď nemáme alchymistické ingrediencie a máme len sáčok čaju a chuť. Vtedy uvaríme aj ten sáčok čaju a spievame Tichú noc, lebo po nepoškvrnenom čaji veľa hluku nenarobíme.

Na záver pár rád pre punčových zelenáčov:

1. punču treba navariť veľa a hustého, nech je aj namiesto polievky na zajtra
2. podáva sa v teplom stave ako polievka, rožok si do neho nedrobte
3. punč je najlepšie cediť cez zuby a nestráviteľné zvyšky vypľúvať naokolo alebo odložiť pre prípad, že doma budete mať len ten povestný sáčok čaju
4. oblečenie ležérne, bude sa vám chcieť ležať
5. dvere na záchod nechajte otvorené
6. po požití necestujte autobusom a nesmejte sa, máme s tým svoje skúsenosti
7. POZOR! Nenechajte sa privítať babkou a hlavne na ňu neprehovárajte a nedýchajte

...toľko nadnes, ideme si načapovať...