Cesta

Kráčam prázdnymi ulicami mesta,

vietor mi duje do vesty,

spoznávam nové miesta,

spoznávam nové cesty.

Krok za krokom za niečím novým,

v mysli sa mi vynoril článok z novín.

Zmeň svoj život, nájdi svoj svet,

choď rovno a neobzeraj sa späť.

Tak pokračujem prechádzkovým tempom,

neponáhľam sa, nemám prečo.

Nikto ma nečaká, nikoho nemám,

z pamäte sa vynárajú všemožné mená.

Nikto neznamená pre mňa

 viac ako zastávku na trati,

Každý sa časom z hlavy vytratí.

Skladám si svoj život

ako stavebnicu z lega,

dosť bolo s tým, takto sa žiť nedá.

Je na čase určiť si smer,

skončiť s blúdením

a vyliezť z tých dier.

Začať tam, kde som skončil by bola chyba,

pozbieram sa, aj v prípade, že znova zlyhám.

Vstanem, oprášim sa a idem v diaľ,

hľadať svoj osud, zabudnúť na žiaľ.

Zhadzujem z pliec všetky starosti ,

ktoré môj chrbát ťažia,

som na ceste hľadania svojho šťastia.

Ktovie čo ma čaká na konci cesty?

Možno cieľ a možno ďalšia púť.

Budem nútený kráčať ďalej,

až kým sa viac nebudem môcť pohnúť.