Sú miesta, kam sa dá dostať len chôdzou. Alebo na bicykli. Nespevnený terén, korene stromov, prekážky a skoky, všetko, čo pred desaťročím cyklista nenávidel, dnes vyhľadáva.

Bez odpruženia, výkonných bŕzd a pevných odľahčených materiálov by horská cyklistika sotva zaznamenala taký nárast obľúbenosti a rozmanitosti. Donedávna musel každý bicykel poslúžiť v akomkoľvek teréne.

V súčasnosti má horská cyklistika mnoho tried (napríklad cross-country, enduro, freeride, 4cross, downhill, cross-treking). Každú z nich reprezentujú špecifické bicykle, ktoré sa funkčne, aj výzorom odlišujú.

Horský, ale aký?

Investícia do horského bicykla nie je zanedbateľná. Preto by sa mala dobre zvážiť.

Bicykel na cross-country alebo downhill (zjazd) musí spĺňať vyššie nároky než napríklad pri cross-trekkingu. Jazda so zle fungujúcimi brzdami po hrádzi je nebezpečná a najmä nezodpovedná, v lese však ide o život.

Vyššia pevnosť, funkčnosť a, samozrejme, výdrž komponentov znamená aj vyššie náklady. Ušetriť tisícku a potom na ňu spomínať v lepšom prípade iba so zlomeninou, skutočne nestojí za to.

Lesné či poľné cesty a chodníky s prevažne spevneným povrchom svedčia štýlu cross-country. Bicykel by mal mať odpruženú len prednú vidlicu (hard tail) o 80 až 100 milimetrov.

Na spomaľovanie postačia brzdy typu V-Brake (pritláčajú sa o ráfik kolesa). Majú nízku hmotnosť a dostatočný brzdný účinok pre tento štýl jazdy.

Rám, ktorý sa dnes vyrába najčastejšie z hliníka, by mal byť primerane veľký a pevný. Ak si plánujete zaobstarať takýto základný balík, rátajte minimálne so sumou 15- až 18-tisíc korún.

Pri lacnejších modeloch mimoriadne nízka hmotnosť (pod dvanásť kilogramov) varuje. Svedčí totiž o nekvalitných materiáloch, napríklad plastových.

Pod dvanásť kilogramov sa, samozrejme, môže dostať aj kvalitný bicykel, stojí však najmenej štyridsaťtisíc korún. Odpruženie prednej vidlice pri cross-country zvyčajne stačí, v niektorých prípadoch ako zadný tlmič poslúžia nohy.

Odpruženie aj zadného kolesa je pohodlnejšie, no cena za celoodpružený bicykel je vyššia. Ani zadné odpruženie by nemalo presahovať sto milimetrov.

Enduro, downhill a freeride

Takzvaný univerzál je bicykel na štýl enduro. Plné odpruženie od 120 do 150 milimetrov umožňuje pohodlný prejazd po menších kameňoch alebo krížom cez les.

Jeho výhoda spočíva v relatívne nízkej hmotnosti a geometrii, ktorá nepôsobí problémy ani pri strmších úsekoch do kopca a z kopca. Štandardom by mali byť kotúčové brzdy, ktoré bezpečne zvýšia adrenalín pri rýchlejšom zjazde na nespevnenom podloží. Cena kvalitnejšieho endura sa šplhá k tridsiatim tisícom korún, môže byť však aj vyššia.

Downhill znamená rútiť sa dolu kopcom v najkratšom čase a freeride je vytváranie technicky dokonalých kúskov na niekoľkometrových skokoch zo skál. To sú zatiaľ najextrémnejšie odnože horskej cyklistiky.

O vyhranenosti týchto štýlov svedčia samy bicykle. Dĺžka odpruženia môže narásť až k „motocyklovým“ tridsiatim centimetrom na oboch kolesách.

Priemer brzdových kotúčov nadobúda závratné hodnoty a rám akoby pochádzal z leteckého priemyslu. Do kopca však tieto bicykle ľahko nejdú.

Väčšinu energie vynaloženej na šliapanie absorbujú tlmiče, geometria určená na opačný sklon kopca sa húževnato vzpiera a hmotnosť osemnásť i viac kilogramov šliapanie rozhodne neuľahčuje. Bicykel teda treba do kopca potlačiť, čo nie je žiadna hanba. Sladkou odmenou za dlhú cestu nahor je krátka, ale zato adrenalínová jazda dolu, plná napätia a vzrušenia.

Ešte pred výjazdom.

Častá „prevencia“ bicykla má určite význam. Kontrola tlaku v pneumatikách a ich opotrebenia, dotiahnutie skrutiek a najmä úchytiek kolies sa vyplatí.

Samozrejmosťou je správne nastavenie bŕzd a prevodov. Spolu s premazaním reťaze a nôh odpruženej vidlice by to mal cyklista urobiť pred každým výjazdom.

Zmenšuje tým riziko poruchy. Náhradnú dušu, súpravu náradia a pumpu je dôležité vždy zobrať so sebou. Bicykel treba aspoň raz mesačne umývať. Voľba a dĺžka trate má zodpovedať bicyklu.

Štýlu jazdenia a schopnostiam cyklistu. Strmé zjazdy po kamenistom teréne štýlu cross-country nesvedčia, dlhé rovinky a tiahle stúpania nie sú pre downhill. Primeranú trať a terén treba zvoliť v predstihu, náhodné rozhodnutia môžu viesť k nemilým prekvapeniam.

Dodržiavať pitný režim, zbytočne sa neprejedať, radšej jesť častejšie a v menších množstvách – to sú zásady cyklistiky. Prevody na bicykli zachovávajú konštantné tempo šliapania.

Častá zmena rytmu spomaľuje jazdu a cyklista sa rýchlejšie unaví. Ruky treba mať uvoľnené a pokrčené v lakťoch, nadmerné prehýbanie alebo vystieranie v bokoch môže spôsobiť bolesti chrbtice.

Sklonená hlava je síce fajn, ale treba vidieť aspoň tridsať metrov pred seba. Pri rýchlej jazde ešte ďalej.

Foto – Výrobcovia bicyklov

Ako to zvládnuť?

Prudké brzdenie

Bicykel najrýchlejšie zastaví, ak obe kolesá zostanú nezablokované. Táto následnosť krokov by nemala presiahnuť poldruha sekundy. Najskôr treba zatiahnuť brzdu zadného kolesa asi na 90 percent (tesne pred zablokovaním), posunúť telo na ploskú časť sedadla a jemne sa prikrčiť. Ruky treba takmer vystrieť. Pedále by mali byť v rovine. Nasleduje zatiahnutie prednej brzdy a čiastočné uvoľnenie zadnej brzdy tak, aby obe kolesá zostali v pohybe.