Bolo to iba pred víkendom, no pripadá mi to ako minulosť. Dávať sem tieto spomienky. Obrázky...Ale na mňa pôsobia takéto dni, ak si môžem bez časovo chodiť po starom  a upravenom parku len tak...pre mňa je to balzam. A príjemný pocit ostáva v mysli dosť dlho, akoby si vybavil trvalý pobyt v mojom mozgu, niekde v  zadnej časti, ktorá ukrýva všetky tie spomienky, ku ktorým sa radi vraciame...

Park, starý, zelený a plný zákutí, kde môžete robiť čokoľvek, naozaj čokoľvek...každý podľa svojej fantázie. Ja do zákutí nechodím, pretože poväčšimou nie som sama a nie som s tým, s ktorým by sa niečo dalo robiť v zákutí... a trávniky upravené   "na ježka", aby  bolo kde zložiť telo a vypustiť rozjašené deti...

Bola som so synom. Prešli sme pár desiatok minút pešo, pár spletitých cestičiek, kráčali  po vychodených chodníkoch. Starodávne stromy, jazierka plné divých husí, či kačíc nás privítal s otvorenou náručou. V batohu sáček suchého chleba, knihy aj náučné...pod pazuchou stočená karimatka a v ruke foťák....

Uvoľnite prosím svoju myseľ...je tu  ticho, priestor, šum vody a občas vám len tak preletia tesne nad hlavou divé kačky, či husi.

...budúci farmár???

...po ceste domov sme objavili  zašité jazierko s "nádejou" do budúceho roka...Len škoda, mala som full foťák...takže tam pôjdeme nabudúce a dúfam, že Vás zase niečím "zahltím"...