Bolo to ako vždy.Stretli sme sa na našom tajnom mieste.Nikto tam nikdy nechodil.Obľúbila som si ho už dávno.Už keď som bola malá tajne som sem chodievala.Vždy keď ma niekto nahneval ,alebo keď som bola staršia a chcela som porozmýšlať o niakych mojich pocitoch.A preto som ťa sem zaviedla už dávno keď sme boli spolužiaci. "Povedal si ,že chceš so mnou hovoriť o niečom dôležitom",začala som."Áno",povedal Adam."Viem ,že sme dobrý kamaráti a nechcem toto kamarátstvo zničiť ,ale už dávno ti chcem niečo povedať ,ale nenašiel som odvahu.Aneta,veľmi ťa ľúbim.Už od prvej chvile ako som prišiel do dverí siedmeho ročníka a uvidel som ťa sedieť v lavici.Bola si obklopená chlapcami a dievčatá na teba závistlivo pozerali.Hneď som si pomyslel ,že toto dievča budem ľúbiť do konca života.A preto ti chcem teraz povedať, aj za cenu nášho kamarátstva ako ťa ľúbim." Nemohla som uveriť vlastným ušiam. Vždy som na adama pozerala ako na kamaráta, síce občas mi prešiela hlavou myšlienka , že čo ak z toho bude niečo viac? Ale vždy som to zahnala , veď predsa to je len kamarát. Nemohla som už stať. Sadla som si na kameň a pozerala na neho. "Prečo po toľkych rokoch mi to hovoríš? Mal si toľko príležitostí, tak prečo až teraz?"Nemohla som stále uveriť tejto situácií.Aj keď zase ma napadla tá myšlienka. "Nemohol som ti to povedať skôr.Veď som vedel ,že ti ľúbiš Jakuba.Chodili ste spolu celé štyri roky.Ako som prišiel do školy, až do prvého ročnika na strednej.A potom ako ste sa rozišli nechcel som ti to povedať ,lebo už aj tak bolo toho na teba dosť.Viem ako ti Jakub ublížil. A ja som nechcel aby si sa ešte trápila kvôli mne ,lebo som vedel , že ty ma neľúbiš. Ale teraz som ti to už musel povedať." Jeho slová boli pravda. Nikdy som si neuvedomila prečo Adam vždy stojí pri mne.Vždy ma podržal v situáciach ,keď ma opustili sily a aj moje najlepšie kamarátky, ktoré si mysleli , že kamarátstvo je len zábava. Stál pri mne v štastí i neštastí...Presne ako sa to sľubuje v manželstve. Zrazu som si uvedomila ,že čo keď práve Adam je ten človek, ktorý,ako mi vyveštila minulý rok veštica, je pre mňa ten pravý. Bola som zmätená a musela som si prebrať svoje nezbedné myšlienky."Aneta, nechcem aby si sa trápila.Kľudne mi povedz ,že ma neľúbiš. Ja to pochopím. Mne stačí aby si mi bola vždy nablízku.Stačí mi ak ostaneme tým čím sme boli."....."Adam nechcem ti povedať, že ťa neľúbim.Vieš, teraz sa dobre vo svojich pocitoch nevyznám.Ja...neviem...musím o všetkom porozmýšlať.Dobre vieš ,že si pre mňa tým najlepším zo všetkých...toto viem aj ja,ale neviem ti teraz viac povedať.Stretnime sa tu zajtra ,tak ako vždy..."...naklonil sa ku mne a dal mi letmý bozk na čelo."Láska počkám na teba dokým budeš pripravená a budeš si istá svojim rozhodnutím...Milujem ťa..."Postavil sa a odišiel.Mala som v bruchu taký zvláštny pocit.Sedela som tam asi este hodinu a rozmýšlala o všetkom čo sa kedysi stalo ale hlavne o dnešnom rozhovore.Večer ,keď som si išla lahnút, mala som už všetky svoje myšlienky usporiadané a presne som vedela čo chcem.Milujem Adama.Nikdy som o tom nexcela rozmýšlať a bránila som sa tomu, ale teraz viem ,že ho aj ja ľúbim už veľmi dlho a chcem s ním prežiť najkrajšie roky svojho života.Hneď ráno ako som sa zobudila som mu celá vzrušená išla volať a povedať mu ,že aj ja ho milujem.zapla som mobil a vytočila Adamove číslo.Ozval sa mi ženský hlas.Bola to jeho mama."Aneta",hovorila uplakaným hlasom,"včera ako sa Adam vracal od teba mal nehodu.Na mieste zomrel."..Mobil mi padol z ruky a hodila som sa naposteľ.To predsa nemôže byť pravda!Toto musi byť zlý sen.Prečo toto všetko sa musí stať práve jemu?Prečo musel umreť? ..Nieeeeeeee....Ja tomu neverím...Zavolala som ešte raz Adamovej mame.Povedal, že keď išiel odomňa autom ,tak sa chcel vyhnúť autu čo predbiehalo a vrazil do stromu.Bol to jediný človek ,ktorý ma chápal.... Pohreb bol o dva dni.Bolo to strašné vidieť jeho bezvládne telo ako leží v truhle.Celý čas som plakala a prosila Boha aby som sa zobudila a zistila ,že toto všetko bol iba zlý sen.Ale nie...je to skutočnosť.Ako som išla domov uvidela som mojho bývalého, ktorý ma kedysi ,keď sme spolu chodili znásilnil a brutálne zbil.Asi ho už pustili z väzenia pomyslela som si.Zahla som za roh aby si ma nevšimol.Zrazu som za sebou počula kroky.Otočila som sa.Bol to Jakub.Začala som utekať ,ale zdrapol na za lakeť."Ty malá mrcha!Myslíš si ,že ostaneš po tom všetkom , čo si mi urobila živá?Tak toto nie dievčatko!".Začala som kričať ,ale bolo už neskoro a nikto ma nepočul.Začal zo mňa strhávať šaty.Nemala som silu brániť sa mu.Kričala som ,mykala som sa, bila ho ,ale nič nepomáhalo.Zrazu sadol na mňa a strašne sa smial."Ty mrcha ,myslíš ,že mám po tom všetkom na teba chuť?hahahah...tak to nie."Stále som kričala ,ale nič mi to nepomohlo.Chytil ma a hodil do kríkov.Zobral nôž a celou silou ho do mňa hodil.Netrafil sa.Utiekol.Nechápala som to.Veď keby som chcela môžem ho poslať späť do väzenia.Bezvládna som sa pretočila a uvidela zapichnutý nôž vedľa mňa.Nechcem už žiť na tomto svete.Nikoho tu už nemám.Vytrhla som ho zo zeme a podrezala si žily.Ležala som tam ešte dlho...ani neviem koľko to vlastne bolo,ale bola som sťastná, že môžem ísť za Adamom.Upadla som do bezvedomia.Moja duša letela až do neba a stretla sa s Adamovou.....