ŠTÁTNY ROZPOČET Štátny rozpočet je centralizovaný fond peňažných prostriedkov využívaný štátnymi orgánmi. Predstavuje bilanciu príjmov a výdavkov štátu. Je to základný ekonomický nástroj finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje prerozdeľovanie jeho prostriedkov. Ľudovo povedané, sú to peniaze, ktoré štát rozdeľuje medzi všetky oblasti v krajine. Musia v ňom byť zahrnuté všetky príjmy a výdavky, ktoré sa vypočítajú vzhľadom na budúci predpokladaný vývoj Slovenskej republiky.Vytvoriť takýto rozpočet je veľmi náročné, pretože nie všetky oblasti potrebujú a predovšetkým môžu dostať rovnakú sumu peňazí, ktorá zabezpečí ich fungovanie. Príjmy štátneho rozpočtu tvoria predovšetkým priame a nepriame dane. Jeho výdavky sú prostriedky vynakladané štátom do oblasti zdravotníctva, poľnohospodárstva, školstva, na financovanie obrany štátnej správy a podobne, pričom sú určité oblasti viac uprednostňované ako iné. Návrh štátneho rozpočtu sa schvaľuje každý rok. Sú s ním najväčšie problémy, pretože vláda sa bez neho nevie pohnúť ďalej. Závisí od neho rozvoj krajiny, preto musí byť dôkladne prepracovaný a nemali by v ňom byť žiadne medzeri. Štátny rozpočet na rok 2007 je postavený najmä na šetrení resp. hospodárení Slovenskej republiky. Rezorty musia teda zvýšiť efektivitu míňania peňazí, zlepšiť verejné obstarávania a prepustiť 20 percent zamestnancov. Vláda sa snažila smerovať ho hlavne k ľuďom a tak chce plniť záväzky svojho programového vyhlásenia. Jeho hlavným cieľom je zlepšovanie životnej úrovne obyvateľov tým, že vláda poskytuje financie do najdôležitejších oblastí krajiny. No predmetom diskusie vždy zostáva, ktoré oblasti sú vlastne najdôležitejšie a ktoré treba uprednostňovať. Medzi ďalšie ciele patrí znižovanie štátneho deficitu, čím by mala Slovenská republika splniť rozpočtové kritérium pre zavedenie eura v roku 2009, ktoré tak dlho očakávame. Taktiež je jeho prioritou zvýšenie dôchodkov a vianočných bonusov ako aj zvýšenie mininmálnej mzdy a podpora pri narodení prvého dieťaťa, čím sa vlastne tento rozpočet orientuje viac na ľudí. Štátny rozpočet sa musí schvaľovať pre jednotlivé orgány ministerstiev a do jednotlivých rezortov. Zo štrnástich ministerstiev získa v roku 2007 vyššiu podporu pri financovaní päť rezortov: školstvo, zdravotníctvo, práca, obrana a financie. Najviac ukrátené bude životné prostredie. To však neznamená, že sa táto suma nemôže určitým spôsobom vykompenzovať pomocou eurofondov. Značná suma je určená na financovanie Programu rozvoja bývania, ktorý upravuje podmienky zabezpečovania nájomných bytov. Vláda bude financovaním podporovať menšie byty vo väčšom počte, pričom sa chce zameriavať najmä na mladé rodiny do 35 rokov. Myšlienka je to celkom zaujímavá, pretože máloktorá mladá rodina si môže dovoliť veľký a drahý byt. V porovnaní s minuloročnou výstavbou trojizbových bytov je to výhodnejšie pre začínajúce rodiny, ale i staršiu vekovú kategóriu. Ak budú byty menšie, lacnejšie a bude ich viac, riziko, že ich nebude mať kto kupovať sa zmenší. Obce a mestá dostanú od štátu dotáciu 30% z ceny bytovky len vtedy, ak busú stavať malé byty s rozlohou do 50 m2. To však neznamená, že mestá a obce nebudú už vôbec stavať väčšie byty. No výhodnejšie je prikloniť sa k menším bytom vzhľadom na to, že im bude poskytnutá väčšia dotácia. V budúcom roku chce rezort takto podporiť výstavbu 15-tisíc nových bytov Financovanie zdravotníctva bolo, je a vždy bude problematická oblasť. Najväčšie príjmy v tejto oblasti predstavujú príspevky zdravotných poisťovní. Tieto príjmy zabezpečujú činnosť operačných stredísk a záchrannej zdravotnej služby. Štátny rozpočet na rok 2007 by mal zabezpečiť zníženie doplatkov na lieky, čo môže vyvolať rôzne reakcie vzhľadom na citlivosť zdravotníctva. Otázkou stále zostáva, odkiaľ sa nahradia peniaze, ktoré budú chýbať v zdravotníctve zrušením dvadsaťkorunových polatkov. Zrušenie poplatkov sa dotkne najmä nemocníc a lekárov, preto návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 musí pokryť tento priestor, aby sa zabránilo prípadným štrajkom lekárov, v najhoršom prípade odchodu zamestnancov do krajím Európskej únie, kde je výška plotov niekoľkonásobne vyššia. Preto prvá časť peňazí, ktoré dostane zdravotníctvo z rozpočtu je smerovaná na zvýšenie platov lekárom a sestrám. Je to zhruba 2 mld. SK. Ale keďže je tento rozpočet založený na šetrení, ako kompenzácia zaniknú ambulancie a nemocnice, ktoré sa preukážu ako nadbytočné. To môže opäť vyvolať vlnu odporu u obyvateľstva, pretože už dnes sú ambulancie a zdravotné strediská preplnené a pospájané pre určité oblasti. Takisto sú dôležité kritériá, podľa čoho sa zisťuje nadbytočnosť takýchto zariadení. Zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na lieky by malo mať údajne pozitívny vplyv na hospodárenie zdravotných poisťovní, zdravotníckych zariadení a prejavý sa to aj na nižších doplatkoch pacientov na lieky, čo v praxi môže znamenať konečne dobú správu pre ľudí. Určitý nárast výdavkov je v rezorte pôdohospodárstva. Mnohý to pokladajú za neefektívne a zbytočné podporovanie tejto oblasti a radšej by investovali inam. Ak chce Slovenská republika zostať vidieckou krajinou, je to dobrý prístup, no inak táto oblasť ochudobňuje vzdelanostnú ekonomiku. No iný názor je, že táto oblasť je dlho zanedbávaná a preto prišiel čas zameriavať financie aj týmto smerom. Mzdy by sa mali podľa nového rozpočtu zvýšiť, čím sa zabráni možným štrajkom a demonštráciám. To znamená, že poľnohospodárstvo dostane maximum štátnych dotácií, ktoré povoľuje Európska únia. Návrh štátneho rozpočtu teda ráta s doplatkom o 70 percent vyšším, to znamená, že táto oblasť dostane o 2 mld. SK viac ako minulý rok. V praxi to asi znamená financovanie poľnohospodárstva verzus financovanie školstva. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 sa v oblasti školstva zameriava hlavne na neznižovanie počtu zamestnancov a zvýšenie mzdy pedagogickým a nepedagogickým zamestnancom, čím sa rovnako ako v zdravotníctve zabráni ochodu do krajín Európskej únie. Ak by sa zvyšovanie platu realizovalo aj v praxi, mnohí pedagógovia sa určite potešia, pretože pokladajú svoju prácu za omnoho náročnejšiu v dôsledku nadisciplinovanosti žiakov. Mesačné mzdy učiteľov a ďalších pracovníkov v rezorte školstva by mali v priebehu budúceho roku dosiahnuť v priemere zhruba 19,5 tisíca korún. Verejné výdavky v regionálnom školstve stúpnu len o necelé 3%, ale výdavky spojené s Infovekom, ktorý zabezpečuje vzdelávanie a rozvoj školstva, klesnú. Štát poskytuje určitú dotáciu aj verejným vysokým školám vo výške asi 12 mld. SK, čo je pri počte vysokých škôl na Slovensku (približne 20) asi 0,6 mld. SK na školu. Táto suma nie vždy a každej škole môže poskytnúť pokrytie nákladov spojených s modernizáciou a výučbou. Do tejto oblasti sú zahrnuté aj výdavky na vedu a techniku, rozvoj športu a celoživotné vzdelávanie. Ministerstvo školstva bude mať teda zhruba o 2mld. SK viac ako malo minulý rok.Týmto sa má pokles zamestnancov v školsve zastaviť. Niektoré školy majú problém obsadiť učiteľské miesta odborníkmi, pretože ich nemajú z čoho zaplatiť. Logicky z toho vyplýva, že ak sa zvýšia platy, mala by sa teda zvýšiť aj úroveň vzdelávania. V pláne by mal byť zahrnutý aj kariérny rast učiteľov a s tým aj súvisiace zvýšené ocenenie, čo je zase orientované na mladšiu vekovú kategóriu, pretože učitelia s dlhoročnou praxou veľa postupovať nebudú. Myslím, že pre Slovensko je dôležité, aby sa rozvíjali práve ako znalostná ekonomika, aby sa rozvíjali ako spoločnosť ľudí, ktorí sú vzdelaní a dokážu presadzovať svoje vedomosti a celkovú kvalitu. Na podporu rodiny by mal štát v budúcom roku vynaložiť 23,1 mld. Sk. Oproti tomuto roku by malo ísť o nárast o približne 1,8 mld. SK. Navrhovaný rozpočet počíta teiž s výdavkami v prípade prídavku na dieťa, na pomoc v hmotnej núdzi , kam sa zaraďujú dávky v hmotnej núdzi, ako aj dotácie na stravu, školské potreby a štipendium pre deti v hmotnej núdzi. Pri rodičovskom príspevku počíta rezort práce a sociálnych vecí na rok 2007 s výdavkami v sume 7,4 mld. Sk. Takto môžu dostať rodiny zo sociálne slabšieho prosredia ako takú šancu zaradiť sa do normálneho fungovania spoločnosti. Ďalej štát plánuje vybrať na pokutách viac ako miliardu korún. Preto by mali policajti zarobiť na pokutách asi 580 milionov. Do týchto peňazí spadajú aj pokuty podnikov, ktoré nezamestnávajú dostatočný počet ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou. Opäť je to celkom zaujímavá myšlienka vzhľadom na to, že týto ľudia dostanú väčšiu možnosť pracovať a takisto aj pokuty majú svoj význam. Ale je zaujímavé, akým spôsobom niektorí ľudia chcú získať prostriedky do štátneho rozpočtu. Veľa ľudí zastáva názor, že pokuty by mali byť výstražným signálom pre nedodržiavanie určitých pravidiel a nie prostriedkom na zaplátanie priestoru v štátnom rozpočte. Prvé mesiace v roku sú mesiace s najlepším hospodárením, ale je dôležité aby Slovenská republika dokázala hospodáriť po celý rok. Štátny rozpočet je rozpočtom vlády, pretože kto dostane väčšiu podporu, ten presadí svoje záujimy a tým finančne podporuje určité oblasti viac a iné menej. Je to jeden veľký kolotoč, kde jedným sa vezme a iným sa pridá. Každý rok by sa mal tento rozpočet zdokonaľovať, a preto sa snažia nájsť nové a nové príjmy, ktoré pokryjú rôzne medzeri. To, či je tento štátny rozpočet dobrý, a či takéto investície predpokladajú rozvoj našej krajiny, sa ukáže v nasledujúcom roku, resp. v nasledujúcich mesiacoch. Je to skôr teória niečo za niečo, teda ak chceme euro, musíme šetriť. Niektorí to ani nenazývajú šetrením, ale škrtom neefektívnych výdavkov, záleží od uhla pohľadu. Rokovania o tomto rozpočte museli byť naozaj ťažké vzhľadom na to, že každý minister chce pre svoju oblasť čo najviac štátnych dotácií, čo samozrejme nie je možné a preto aj plnenie predvolebných sľubov nebude stopercentné. Zostavenie návrhu štátneho rozpočtu si vyžaduje kvalifikovaných ľudí a je zrejmé, že je veľmi náročný. Náročnosť spočíva už len v tom, že je ťažké dohodnúť sa a toľkými ľuďmi, ktorí sú názorovo odlišný, na spoločnom financovaní. Tak ako každý rok sa vytvoria určité skupiny ľudí. Niektorí s ním budú spokojný, iní ho budú striktne kritizovať. Je jasné, že nikdy nenastane situácia, kedy by boli maximálne spokojné všetky skupiny, pretože ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí. Nakoniec nám zostáva len dúfať, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 bude naozaj lepší a kvalitnejší ako po minulé roky a tým, že sa jednotlivé ministerstvá budú musieť uskromniť, dočkáme sa aj príchodu eura. A tak ako jednostivý ministri sľubujú rozvoj a napredovanie svojich oblastí, umožní im tento rozpočet v značnej miere splniť aspon časť predvolebných sľubov.