Mnohí sa už snažili lásku opísať. Menej už bolo tých, čo sa ju snažili presne definovať. A naozaj zopár mysliteľov, čo sa ju snažili skutočne pochopiť. Mňa táto otázka taktiež už dlhšie zaujíma. Čo to vlastne je? Ako sa to správa? Prečo sa láska v priebehu vzťahu tak veľmi mení? Prečo pole lásky pripomína bojisko horšie než za druhej svetovej? Prečo spôsobuje toľko radostí a trápení? A prečo sa v nej dejú svinstvá, neprávosti a nelogickosti až také že nad tým rozum stojí?

V tejto na prvý pohľad dynamickej, nelogickej a chaotickej smršti sa mi však podarilo nájsť istý poriadok. Paradoxne, práve princíp dopytu a ponuky poskytuje aparát, ktorým je možné mnoho javov v tejto oblasti uspokojivo vysvetliť. Avšak, čo sú v tomto prípade statky s ktorými obchodujeme? Áno, sú to aj materiálne veci. Omnoho častejšie však službičky, ústupky, kompromisy, pocity, nádeje či sny...

Čo to vlastne znamená „ľúbim ťa“? V tejto forme to môže byť všeličo, hoc aj nič neznamenajúca fráza. Preto by som otázku otočil – čo to znamená „byť milovaný?“. Kedy sa tak človek cíti? Pre niekoho to je tým že pociťuje záujem, inému stačí že ho má kto vypočuť, tretiemu zasa treba fyzický kontakt či materiálne zabezpečenie... a tak by sme mohli pokračovať ešte dlho. Všetky tieto požiadavky však majú spoločného menovateľa – je uspokojená nejaká potreba (či presnejšie nejaký balík potrieb daného jedinca). To mimo iné vysvetľuje aj frázy ako „nejako už to neklape“, „už to nie je to čo to bývalo“ a mnoho ďalších inak ťažko vysvetliteľných. Skrátka prestávajú byť uspokojované naše potreby.

Odbočme od idealizmu a moralizmu - človek je tvor praktický, a teda vrcholne sebecký. Čokoľvek robíte, robíte pre uspokojenie svojich potrieb. Hoc aj keď pomáhate v charite, robíte to pre svoj dobrý pocit, nie pre modré oči tych v núdzi. Rovnako aj keď niekoho „nesebecky“ obdarujete, robíte to pre váš dobrý pocit, pre pocit toho, že ste si splnili svoju povinnosť (darčeky na vianoce, to sa predsa patrí...) Len pre tú srandu – skústne sa zamyslieť nad aktivitami, o ktorých si myslíte, že ich robíte z nezištných dôvodov, a riadne sa zamyslite na dým, prečo ich NAOZAJ robíte.

Vo vzťahu to je presne to isté. Obaja doň vstupujú s balíkom vedomých potrieb (obvykle plynúcich zo znalosti toho čo nám vyhovuje a čo nie) a s balíkom snov, ilúzii, nádejí a ďalších už menej reálnych vecí ktoré sa časom zrazia s realitou. K tomu sa priráta hormonálny koktejl ktorý v nás dočasne vytvára ilúziu že naše potreby sú napĺňané. A s ústupom hormonálneho ošiaľu pomaly začína platiť tvrdý zákon dopytu a ponuky.

Prečo to zo začiatku tak pekne funguje? Človek má bohužiaľ tendenciu vidieť to, čo vidieť chce. A čím viac toho chce, čím väčšie sú jeho sny a nádeje, tým viac toho aj uvidí. Mnoho závisí na tom, z akej motivácie vzťah vzniká. Pokiaľ si človek od vzťahu sľubuje vyriešenie nejakého osobného komplexu, naplnenie nejakej dlhodobo zanedbávanej potreby a pod. je pravdepodobné že to počas začiatku vzťahu bude chcieť silou mocou vidieť. Veď preto to predsa robí – aby si uspokojil to, čo mu chýba. Zo začiatku vzťahu teda žijeme zo svojich snov, a nádejí ktoré chceme vidieť naplnené. Ľahko podliehame prísľubom a  vlastnej fantázii. V tom lepšom prípade to funguje obojstranne a je to skutočné – obaja si navzájom napĺňame to, čo nám chýbalo. Je úsmevné, že človek sa v tomto správa podobne ako zviera, ktoré je hladné a potrebuje sa nažrať. Logicky potom nasleduje stav nasýtenia – obvykle u oboch partnerov v rôznom čase. Jeden z dvojice už začína vnímať realitu - nejaké tie veci čo mu vadia a chce viac osobného priestoru, zatiaľ čo jeho partner ešte lieta v oblakoch. Tento moment môže byť kritický – zvykne viesť na dočasný parazitický stav. Jeden z partnerov si už robí jasno v tom, čo je pre svoju polovičku ochotný urobiť a čo už nie, zatiaľ čo druhý je ešte stále ochotný urobiť čokoľvek. Spravidla bude občasná neochota časom vytknutá – hoci ide o normálny jav. Keď týmto obdobím s menšími otrasmi preplávame, otvára sa možnosť pre seriózny a férový biznis.

Každý z nás podvedome bilancuje – investujem A,B,C dostáva sa mi za to D,E,F a pýtam sa, či som za A,B,C ochotný zaplatiť komoditami D,E,F čokoľvek už to je. A moja partnerka si to pravdepodobne zratúva rovnako. Háčik tkvie v tom, že investície do vzťahu sa nedajú exaktne vyčísliť. Podstatný je SUBJEKTÍVNY pocit jedinca - či sa mu to oplatí. Že je spokojný. A keď tento pocit má, obvykle sa cíti byť milovaný. Pokiaľ majú tento pocit obaja, všetko je v najlepšom poriadku, a vzťah pekne funguje.

Zaujímavou vlastnosťou tejto bilancie je, že sa v čase zratúva. Ako momentálna spokojnosť, tak aj nespokojnosť má tendenciu v čase narastať. Pokiaľ sa však vyskytne disproporcia – tiež časom narastá. A z pôvodne obojstranne výhodného biznisu sa stáva vzťah parazitický. V rámci zásady „v dobrom aj v zlom“ je samozrejmé, že je vhodné byť ochotný trochu ochoty a trpezlivosti „požičať“, aj keď krátkodobo môže ísť o jednostrannú investíciu. Rovnako je dobré sporiť. Najmä pocit spokojnosti na horšie časy. Nie je nič horšie keď na vás príde ťažké obdobie zrovna vtedy, keď má váš partner už dlhšie pocit, že s vami nie je zrovna spokojný...

Tento aparát rovnako pekne popisuje striedanie partnerov, či neveru. Čo sa nevery týka, tam je to jednoduché. Vačšinou je to len následok – jedinec hľadá uspokojenie svojich potrieb inde, keď ich nemá uspokojené doma. Pokiaľ to urobí len tak z roztopaše, v tom prípade je naň škoda reči, a asi to s vami nikdy nemyslel vážne. Často dochádza k rozchodom práve zavinením druhého človeka, ktorý vám partnera skrátka preberie. Čím nespokojnejší je váš partner, tým má váš sok ľahšiu robotu. Skúste mu ju teda zbytočne neuľahčovať. V tomto smere sú nebezpečné sľuby. Pokiaľ má váš partner neuspokojené potreby, ľahko pristúpi aj na ich púhy prísľub. A hory doly dokáže nasľubovať každý. Potom sa jeden čuduje, že nemá ani vrabca v hrsti, a holub zo strechy tiež medzi tým odletel...

Čo dodať záverom?

- snažte sa mať jasno v tom čo chcete, a v  tom čo jednoznačne nechcete

- snažte sa identifikovať si to aj u svojho partnera

- nestrácajte čas s niekým, kto tieto základné veci zjavne nespĺňa

- nevyhadzujte komodity von oknom. Partneri môžu byť vo vyrovnanom vzťahu maximálne krok od seba. A teda – nehádžte perly sviniam. Investíciu do partnera rozširujte až potom, čo vidíte že reflexuje a revanšuje predošlú. (Žena ktorá po vás chce najprv postaviť 3 máje, doniesť x darčekov, pozvať na večeru, a potom sa s vami možno bude baviť si zaslúži max. tak kopanec do zadnice a nie váš úprimný záujem)

- buďte realisti, a berte radšej vrabca v hrsti, nechcite vzdušné zámky. Neznamená to však ustupovať v pre vás dôležitých veciach – niektorá z vašich základných potrieb by mohla byť od samého začiatku neuspokojená a časom by vyvolala nespokojnosť

- robte pre partnera to , čo je preň dôležité. Snažte sa nerobiť to, o čom viete že mu vadí

- v prípade konfliktu záujmov striedavo ustúpte, a striedavo si stojte za svojim

- snažte sa byť vedomý toho, čo pre vás partner robí a že to nie je zadarmo. Sažte sa o podobný prístup aj zo strany partnera. (To že idete na zdvorilostnú návštevu ku nenávidenej svokre-čakateľke by nemalo byť vnímané ako samozrejmosť. Rovnako ako večera ktorú pre vás priateľka s láskou navarí). Naučte sa to oceniť - OBAJA

- robte pre partnera aj veci, ktoré vás otravujú. Vnímajte to však ako platbu. Každá sranda holt niečo stojí. Radšej z toho vídite s pocitom že ste zarobili, než sa nad tým nasierať

- keď idete partnerovi ublížiť, popremýšľajte, čo by danú platbu predsa len nebolo lepšie zaplatiť. (Či úžitok z nej nepresahuje váš zlý pocit pošramoteného ega)

- snažte sa držať vyrovnanú rastovú bilanciu, a oboch vás držať v stave „Som spokojný“ = “Som šťastný“ = „cítim sa byť milovaný“

Ruddy