Piatok ako každý iný..Zvyčajná cesta vo zvyčajnom čase. Smer mesto. Kráčam po chodníku ponorená vo vlastných myšlienkach. Moju pozornosť upúta auto. Auto tancujúce po ceste od krajnice po krajnicu..Auto v šmyku. Neviem,čo ma donútilo,ale..Zastala som a obzrela sa,či náhodou nejde z protismeru auto. A tento zlomok sekundy mi zrejme zachránil život..Keď som sa vrátila do pôvodného smeru,auto už neviditeľné ruky vyhodili z cesty do výšky..Ukázalo mi svoj podvozok a preletelo okolo mňa v nekontrolovateľnom kotrmelci..Prerazilo zvodidlá a dopadlo dole pod most,ale ešte na breh rieky. V ušiach som stále počula krik ľudí. Chvíľu som šokovaná zotrvala bez pohybu..Potom som stopla auto a rozbehla sa dolu kopcom k havarovanému..Nejaký chlap ma zadržal..
- "Nechoďte tam..Môže to vybuchnúť.." - povedal mi dosť logicy. Auto syčalo a dymilo..Fakt sa mohlo stať čokolvek..Posadili ma do auta druhému šoférovi,a šli sme volať policiu. Potom už len šialený chaos..Vypovedala som,nechala na seba kontakt a šla svojou cestou.
     Keď som prišla za partou,všetci sa na mňa vyrútili..
- "Meškáš.." - videla som..Na stole už boli nejaké drinky. Vzala som jeden z nich a exla ho..
- "keby ste vedeli,že som nemusela prísť vôbec.." - prehodím ja vystrašená a mám čo robiť,aby som sa upokojila..Ale..podarilo sa, a ja prežila krasny večer. Napriek všektému..