Posledná obeť

Linda Birtish sa doslova rozdala. Bola to vynikajúca
učiteľka, ktorá cítila, že keby mala dosť času, dokázala
by vytvoriť umenie a poéziu mimoriadnej hodnoty. Keď
mala dvadsaťosem rokov, začali ju trápiť neznesiteľné
bolesti hlavy. Lekári čoskoro zistili, že má obrovský
mozgový nádor. Povedali jej, že šanca na prežitie operácie
je asi dvojpercentná. A tak sa namiesto okamžitej
operácie rozhodli šesť mesiacov počkať.
Linda vedela, že v jej duši žije umenie. Preto počas
tých šiestich mesiacov horúčkovito písala a maľovala.
Všetku jej poéziu okrem jednej básne publikovali
v časopisoch. Všetky jej maľby okrem jednej vystavili
a predali najvýznamnejším galériám.
Po uplynutí šiestich mesiacov sa uskutočnila operácia.
Večer pred operáciou sa rozhodla, že sa doslova rozdá.
V prípade, že by zomrela, ako napísala do poslednej
vôle, všetky dôležité orgány daruje tým, ktorí ich potrebujú
viac ako ona.
Nanešťastie, operácia sa skončila neúspechom. Lindine
oči teda putovali do očnej banky v Bethesde v Marylande
a odtiaľ k čakateľovi do Južnej Karolíny.
A mladý, dvadsaťosemročný muž sa dostal z dlhej temnoty
na svetlo. Tento muž bol nekonečne vďačný
a napísal do očnej banky ďakovný list za to, že vôbec
existujú. Bol to len druhý ďakovný list, ktorý očná banka
dostala, hoci odtiaľ putovalo do rôznych kútov krajiny
už viac ako 30 tisíc párov očí!
Okrem toho, ako povedal mladý muž, chcel poďakovať
aj rodičom darkyne. Určite to boli báječní ľudia,
ak sa ich dieťa rozhodlo darovať svoje oči. Keď zistil
ich meno, chcel ich navštíviť a kúpil si letenku na Staten
Island. Prišiel bez ohlásenia a zazvonil. Keď rozpovedal,
kto je, pani Birtish ho vrelo objala a povedala: „Mladý
muž, ak nemáte kam ísť, ja a môj manžel budeme šťasní,
ak strávite víkend s nami."
Zostal a keď si prezeral Lindinu izbu, zistil, že čítala
Platóna. On čítal Platóna v Braillovom písme. Linda
čítala Hegela. Aj on čítal Hegela, v Braillovom písme.
Nasledujúce ráno sa pani Birtish naňho pozrela a povedala:
„Viete, som si istá, že som vás už predtým niekde
videla, ale neviem kde." Ale zrazu si spomenula. Vybehla
hore schodmi a vytiahla posledný Lindin obraz.
Bol to portrét jej ideálneho muža.
Obraz bol navlas podobný mladému mužovi, ktorý
dostal Lindine oči.
Potom matka prečítala poslednú Lindinu báseň, ktorú
napísala na smrteľnej posteli. Znela takto:

Dve srdcia sa minú v noci plnej tmy,
zaľúbia sa,
ale nikdy nestretnú sa pohľadmi.

                                                                     Jack Canfield a Mark Victor Hansen