Toto je snáď nočná mora. Človek sa 4 roky snaží vyrovnať so svojou odlišnou sexuálnou orientáciou, aby potom zistil, že sa zaľúbil do svojej kamarátky? Najhoršie je to, že to nie je len také povrchné zamilovanie sa... Cítim to už dlhšie, niekoľko mesiacov(a možno ešte dlhšie), avšak stále to akosi ostávalo ututlané, keďže sa predsa len našli nejakí chalani, ktorí sa mi páčili a nad ktorými som mohol chvíľu rozmýšľať. Avšak teraz, keď som nikoho nemal pol roka, to začína byť akútne.

Napriek tomu, že ma fyzicky priťahujú muži, túžim byť pri nej. Objímať ju... Čoraz viac mi chýba a ja už mám pocit, že to takto nevydržím. Preto som jej aj včera prostredníctvom svojej poézie dal najavo svoje pocity. Následne som mal pocit, že som spravil jednu z najväčších chýb svojho života, ale keď mi povedala, že ku mne cíti niečo, čo ešte pri nikom necítila, všetko sa vo mne zvrtlo. S rozhovorom sme ale viacmenej skončili a už sme sa o tom nerozprávali.

Ešte počas inkriminovaného rozhovoru mi povedala, že nikdy nechcela ohroziť naše priateľstvo tým, že by cítila niečo viac. Svätá pravda. Ja tiež nechcem o ňu prísť. Neviem si predstaviť život bez nej. Lenže teraz si ho neviem predstaviť ešte viac. Čo sa to deje?

Sám neviem, čo chcem. Na jednej strane mi neuveriteľne chýba jej prítomnosť a napríklad teraz strašne túžim po jej objatí... Aby som jej mohol rukou chytiť hlavu, cítiť jej vlasy... Avšak sú situácie, kedy proste mi je s ňou skvelo, no nejaké fyzické "veci" mi prosto nechýbajú.... Hm, veď som gay. Ako by mi mohli? Mne sa páči bozkávať chalana, nie babu.
Ale aby som bol presný, raz, cca pred rokom, keď som bol trochu opitý (to sa stáva raz za uhorský rok), bozkával som sa s inou kamoškou.. Musím uznať, páčilo sa mi to. Bolo to úplne iné, ale bolo to pekné.

Ak sme spolu a ja začnem premýšľať nad niečím takýmto, tak väčšinou dôjdem k záveru, že "Bolo by to super, ale chýba tomu penis." Trochu ma to mrzí. Avšak jedno viem isto. Dlho to už nevydržím bez toho, aby sa niečo nestalo, nevyriešilo. Keby mohlo byť podľa mojich úprimných a sebeckých prianí, asi by sme boli niečo ako "friends with benefits". Bolo by úžasné, keby som ju mohol bozkávať, keď by som mal na to chuť, avšak bez záväzkov. Respektíve náš vzťah by nebol klasickým chodením.... Proste priatelia s "výhodami", ak to môžem nazvať tak pragmaticky.

Zhrnúť to môžem tak, že chcem byť s ňou, chcem sa jej ešte viac priblížiť, ale stále mam silný pocit, že mi vždy bude chýbať objatie muža. Čo mám robiť?