Kde sú tie znamenia čo vraveli, že máme byť spolu?
Kde sú? Či už znamenajú,  že mám zas smolu?
Prečo už neverím, že zvuk auta, ktoré prichádza patri tvojmu?
Prečo aj keď veľmi chcem, nemôžem sa ubrániť tomu dojmu,
že všetko, čo sa udialo, bol len krásny sen,
že z výšky oblakov mám sa vrátiť späť na zem.
Cítila som sa ako princezná z rozprávky,
no na mojej ružovej oblohe objavili sa mraky,
nechcem byť tá, čo na hrášku spala,
ktorá sa kvôli tebe svojich snov vzdala,
nechcem obetovať ti všetok voľný čas,
keď vidím ako na háku ma máš zas.
Však doba je taká zákerná,
nie z každej princeznej bude kráľovná,
treba sa so všetkým vysporiadať včas,
kým mám ešte silu a kým mám hlas,
hlas povedať, čo si myslím, že bude správne,
silu odísť skôr, než to obaja vzdáme.