"Riaditeľ Slovenskej informačnej služby (ďalej len "SIS") Ladislav Pittner odmietol poskytovať informácie podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "NR SR") Bélovi Bugárovi pretože podľa neho na ne má nárok iba riadne zvolený predseda NR SR. B. Bugár sa obrátil na predsedu vlády a predsedu Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, aby vyriešil vzniknutý spor." (SME 27. 3. 2006)

    "Pavol Hrušovský poveril podpredsedu NR SR a lídra SMK Bélu Bugára vykonávaním všetkých ústavných a zákonných kompetencií, ktoré môže vykonávať šéf zákonodarného zboru. Patrí medzi ne podpisovanie ústavných zákonov, vyhlasovanie prezidentských, parlamentných volieb a volieb do samospráv, či vyhlasovanie referenda. Podľa ústavného právnika Ladislava Orosza preberie Hrušovského zástupca všetky jeho kompetencie bez obmedzenia." (http://www.nrsr.sk/main.aspx?sid=predseda/tlacove)

    M. Dzurinda sa pre televíziu Markíza vyjadril, že "nie je najmenší dôvod, aby p. Bugár nepoznal všetko, čo nám dáva SIS." (SME 27. 3. 2006) 

    Národná rada Slovenskej republiky svojim uznesením č. 14 zo dňa 15. 10. 2002  podľa čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v tajnom hlasovaní zvolila za podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky Bélu  Bugára  (SMK - MKP), Zuzanu  Martinákovú  (SDKÚ), Pavla  Ruska (ANO) a Viliama  Vetešku (HZDS). http://www.nrsr.sk/main.aspx?sid=schodze/uznesenia

     Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že

-  podpredseda NR SR môže  zastupovať len riadne zvoleného predsedu,

- poverenie na zastupovanie zaniká ukončením výkonu funkcie predsedu, 

- ústava a rokovací poriadok NR SR jednoznačne vyžadujú zvolenie predsedu aj podpredsedov NR SR a ak predseda nie je zvolený  neumožňujú výkon jeho funkcí  náhradným riešením.

    Pripomíname, že  v čl. 105 ústavy sa rieši výkon funkcií prezidenta v čase, keď táto funkcia nie je právoplatne obsadená alebo vykonávaná zvoleným prezidentom. Oprávnenia prezidenta v tom čase prechádzajú na vládu Slovenskej republiky, predsedu vlády a predsedu NR SR. Vo vzťahu k predsedovi NR SR ústava nič podobné neumožňuje.

    To prinajmenšom  znamená, že 58. schôdza  9. 2. 2006 a ďalšie schôdze NR SR neboli zvolané v súlade so zákonom preto, že ich nezvolal predseda ani podpredseda zastupujúci zvoleného predsedu  v rozsahu jeho platného poverenia.

    Má teda riaditeľ SIS L. Pittner pravdu? Je to možné, ak odmieta poskytnúť informácie požadované B. Bugárom v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov: "Riaditeľ SIS je povinný podať v určenej lehote a požadovanom rozsahu informáciu, o ktorú písomne požiada predseda NR SR." 

    L. Pittner teda odmieta prijímať úlohy od podpredsedu NR SR B. Bugára. Je však potrebné upozorniť aj na iné ustanovenie zákona o SIS a to § 2 ods. 4, podľa ktorého "Informačná služba poskytuje NR SR, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie." Odmietnutie tejto povinnosti všeobecnej informovanosti voči NR SR a jej súčasnému vedeniu, ktoré predstavuje predovšetkým B. Bugár, znamená jednoznačné popretie legitimity nášho parlamentu. Ak má L. Pittner na mysli toto, malo by to zaznieť hlasnejšie.

    B. Bugár oznámil, že sa chce využiť právo predsedu NR SR a zúčastniť sa na rokovaní osobitného kontrolného výboru pre činnosť SIS. Impérium vracia úder.

    Dá sa predpokladať, že politická vôľa, ktorá sa nenašla v NR SR na zvolenie B. Bugára za riadneho predsedu sa nájde vo vláde a Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky na udržanie postavenia B. Bugára a zvyškov koalície.

    Bezpečnostná rada Slovenskej republiky ukladá v zmysle § 3 ods 3 zákona o SIS v spojení s  čl. 11 ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov prostredníctvom svojho predsedu písomne informačnej službe úlohy v rozsahu jej pôsobnosti. Môže jej teda aj uložiť úlohu plniť si informačnú povinnosť voči NR SR. Musí to však urobiť zákonným spôsobom a rozhodne na to nestačí vyjadrenie predsedu vlády a predsedu Bezpečnostnej rady v Televízií Markíza.

    Pavol Hrušovský by mal zdôvodniť prečo vlastne odstúpil z funkcie a vystavil postavenie ústavodarného a zákonodarného orgánu nášho štátu pochybnostiam.

Bratislava 6. 4. 2006