1. hokej a primitívny nacionalizmus
Tak ako každý rok, tak aj tento bola jednou z hlavných tém na Slovensku česká reprezentácia. Tak ako obyčajne veľká väčšina obyvateľstva fandila zo zásady akémukoľvek súperovi Čechov – len nie našim susedom. Za všetkých to najlepšie povedal jeden z účastníkov internetovej diskusie, ktorý povedal pred začiatkom MS: „dúfam, že naši získajú nejakú medailu, alebo ani nemusia, len aby Česi pohoreli“.
2. hokej a primitívna nevraživosť voči Bratislave
Tak ako každý rok, aj tento bol najnenávidenejším hokejovým klubom na Slovensku Slovan Bratislava. Smutné je, že sa to prenieslo aj do reprezentácie. Keď povolal tréner Šupler na posledné voľné miesto na súpiske útočníka Slovana Mareka Urama (ktorý si dovolil provokovať nebratislavských fanúšikov v playoff tým, že súperom strieľal veľa gólov), strhla sa vlna kritiky a obvinení z úplatkov, protekcie a pod. Uram hral za Slovan a preto bol vinný. Nakoniec bol jedným z tých lepších hráčov na majstrovstvách sveta.
3. hokej a neschopnosť sebareflexie
Tak ako každý rok, aj tento sme sa rozplývali nad každou drobnosťou, ktorá sa podarila nejakému hokejistovi. Opäť nedokážeme objektívne zhodnotiť na čom sme. Vraj sme hrali dobre proti Kanade, Čechom, Bielorusom. Naozaj? Počas celých majstrovstiev sveta som videl hrať naše mužstvo naozaj dobre len jednu tretinu proti Čechom, prvých desať minút proti USA a prvých desať minút proti Švédom (plus zopár roztrúsených dobrých striedaní). Všetko ostatné bola katastrofa.
4. hokej a „mýliť sa je ľudské“
Tak ako každý rok, aj tento som počúval o tom, ako sa musíme poučiť z chýb. Problém je ten, že sa z chýb učíme už akosi dlho a nič z toho. (Rekordérom v „učení sa z chýb“ a v „zbieraní cenných skúseností“ sú slovenskí futbalisti. Tí zbierajú skúsenosti odkedy máme vlastný štát a stále nič. Z hráčov, ktorí boli v polovici deväťdesiatych rokov na začiatku svojej kariéry sa medzičasom stali hráči končiaci svoju kariéru – zbierali skúsenosti viac ako desať rokov, len akosi ich zabudli aplikovať do praxe. No nič, možno z nich budú dobrí tréneri.)
5. hokej a nedostatok profesionality
Tak ako každý rok, aj tento krát sme mali slabých komentátorov (aj keď uznávam, že v minulosti to bolo omnoho horšie). Vrchol všetkého je ten srandovný človek, ktorý robí rozhovory medzi tretinami a po skončení zápasu. Pýtať sa niekoľko rokov nepretržite päť primitívnych a rovnakých otázok, tomu hovorím kariéra.
6. hokej a pocit hanby
Tak ako každý rok, aj tento sa udialo na ľade niekoľko ťažko pochopiteľných vecí. Slovenskí hokejisti majú čudný dar z času na čas odohrať niekoľko tretín na úrovni národného tímu Etiópie. Prehrávať je normálne, ale to čo sme predviedli v druhej a čiastočne v tretej tretine zápasu so Švédskom, to vo mne vyvolávalo intenzívny pocit hanby. Striedať počas protiútoku súpera, nechať sa obohrať jedným priemerným hráčom, na ktorého sa pozeralo všetkých päť slovenských hokejistov...
7. hokej a trochu radosti
Tak ako každý rok, aj tento sme dokázali vyhrať niekoľko zápasov a streliť zopár pekných gólov. Ďakujem aj za tu trochu radosti.