Hoci Tánino odhodlanie prežiť Mirov nečakaný pobyt bolo veľké, realizácia tohto nápadu na každom kroku zlyhávala. Už v nedeľu ráno ju nahneval pražiacou sa slaninkou s vajíčkami - smradom, na ktorý jej byt nebol pripravený. Pri snahe vybrať z chladničky nepoškvrnený džús jej vstali vlasy dupkom. Škatuľa sa síce nadchýnala na dvierkach, ale bola prázdna. Nehorázdna drzosť stála Mira prvý vážny výstup, do ktorého stihla majiteľka bytu zakomponovať aj špinavý uterák, rozhádzané šampóny... a... a... jej papučky na jeho medvedích nohách. Obsah slova debil sa z minúty na minútu stupňoval, až sa milý Mirko ocitol okolo poludnia na ulici s Táninou výzvou ísť kúpiť pizzu a šalát.

Vedela, že mu to neprekáža. I tak určite potrebuje zavolať Ruženke - áno, áno, tej sladkej krasotinke, ktorá ho vyhodila z bytu. Nech sa len pekne povtiera a zlepší si skóre. Dáva mu týždeň a bude späť u nej. Podľa opisu bola Ruženka typický mamičkovský typ. Mladá, krásna, nevinná, s túžbou zmeniť svoj hračkársky kočiarik za ten skutočný. Ale nič to, vlastne jej aj trochu rozumie. Celkom dobre si pamätá, že kedysi takáto túžba opantávala aj ju... sladké mámenie, vôňa prvých bozkov... čas blúznenia nad katalógom so svadobnými šatami, čas z inej dimenzie, ktorý na nej našťastie nezanechal stopy...

Čo to s ňou je? Prečo sa zamýšľa nad takýmito volovinami? Načo spomína na to, čo vyhádzala nielen z albumov, ale aj z vlastnej hlavy? Snáď si len nechce vybavovať Mira pred rokmi? Nie, nie, nie, moja milá, pekne si uži chvíľu bez neho. Otvorila časopis a začítala sa... Pri príbehu o úspešnej majiteľke reštaurácie rodinného typu sa rozdrnčal zvonček pri dverách. Táňa už mala na jazyku poznámku o nesmiernej a nepotrebnej rýchlosti, lenže vo dverách zbadala čosi iné. Dvojicu, čo sa vyskytne iba raz za život. Nevedela si predstaviť, kde sa títo dvaja stretli a kde sa stihli takto zrúbať už tobôž nie.

"Táninka," predniesol nízky pán v slamenom klobúku a zatackal sa. Tánin otec - figúrka vtipná sama o sebe. Nie to ešte v kombinácii s Milanom. 

"Táninka," zopakoval Milan podobne ako jeho starší kamarát a spokojne vykročil vpred. Bozku sa Táňa vyhla, akurát stihla zistiť, čo pili. S najväčšou pravdepodobnosťou to bola otcova domáca slivovica.

Milan vpochodoval do obývačky a posadil sa. Otec ho neisto nasledoval, pričom si čosi veselé pohmkával...

"Kde ste sa stihli takto zriadiť? A kde ste sa vôbec dali dokopy?"

"Osud," zasmial sa otec a dal si na kolená časopis. Otvoril to na jednej z tých stránok, kde sa dievčatá predvádzajú v skromných plavkách, "ach, dcéra moja, keby tvoja mama vyzerala takto..."

Táňa mu časopis vytrhla z rúk a zakašľala: "Tu nemôžete zostať. Niekedy mi to vysvetlíte, ale teraz nie..."

"Ale moja krásna," Milan nerád nechával veci na potom a po dávke alkoholu v nedeľu doobeda o to menej, "my dvaja sme sa stretli na chate... No, moja pánska jazda, žúr, hudba, špekačky... a zrazu vedľa na chate tvoj otec...To je úplne fatálne... To znamená vieš čo? Ty si moja, ja som tvoj..."

Kým Milan prežíval čosi ako vyznanie lásky (bez alkoholu zatiaľ takéto vety nikdy zo seba nedostal), na chodbu prišlo prekvapenie v podobe pizzou a šalátom ovešaného Mirka. Čo čert nechcel, aj ten dostal chuť na alkohol, a tak mu z igelitky trčalo šampanské. Takto vyzbrojený sa ocitol pred prekvapenou dvojicou rozhostenou na sedačke.

Táňa nestihla sledovať, kto prvý koho urazil, ale rozhodne najhorlivejší bol otec. Vrieskal na Mira jednu nadávku za druhou (niet divu, dvakrát mu hrozilo, že ho získa za zaťa) a Milan mu úspešne sekundoval. Miro len frflal, odpisoval ho a neustále omieľal, že ožratý človek je hotová opica...

Okolo jednej otec odišiel. Milan povedal Táni, že ho ranila a pobral sa i on. Nakoniec Táňa vyhodila z bytu aj Mira a zostala v ňom sama. Prepínala programy a chcelo sa jej plakať. No silné ženy neplačú! Neplačú ani keď všetko pohnojili, ani keď zničili i to málo, čo mali... Dala si dva lieky na spanie a po krátkej chvíli skutočne zaspala.

Zobudilo ju večer silné klopanie na dvere a veľká kytica ruží, spoza ktorej sa črtala Mirova hlava: "Prepáč... ale ja fakt nemám kde spať... a vlastne, svojím spôsobom som s tebou rád."