Opäť som sa raz sklamal v láske. Tento raz to bolo neopätovaním mojich citov. No čo, nejako to prehltnem. Život ide ďalej. Ešte bude tých sklamaní určite viac. Najtrápnejšie je to odmietnutie. Keď mám rád dievča viac ako ona mňa. Prečo je to také zložité? Prečo som si nevšimol skôr, že idem na ňu moc rýchlo? No nevadí. Hádam sa za to teraz nezabijem.
Včera som mal divný sen. Snívalo sa mi, že som v kostole. Bolo tam množstvo ľudí v dvoch radoch. V jednom boli muži a v druhom ženy. Ja som bol na čele mužského a neznáma baba na čele ženského. Všetci oblečený v kostýmoch a oblekoch. Pred nami bol farár. Ten mi povedal, nech poviem moje vyznanie. Bol som z toho vymetený, nevedel som, čo mám povedať, tak som zostal ticho. Dievča vedľa mňa ma štuchlo, nech už niečo poviem, z čoho mi vyplynulo iba to, že sa nachádzame asi na "našej" svadbe. Ostatný už sedeli v laviciach. Farár mi povedal, nech poviem, že ju mám rád ako rybací šalát. Ja som sa zmohol iba na to, aby som povedal, že nie ako rybací šalát, ale ako tresku (info: moja prezývka je MC Treska). Ona sa pousmiala a opýtala sa ma, prečo si ju vlastne beriem. Nebola to žiadna sexbomba, aj keď niečo z nej vyžarovalo, určite to nebol idol ženskej krásy, dokonca ani dievča, ktoré vyhovuje mojim požiadavkám. Povedal som jej, že keby ju nemám rád a keby ju neľúbim, určite sa s ňou neožením. ďalej zo mňa vyšlo niečo na štýl, že som s ňou strávil už dlhé dni a že sme na sebe veľmi závislí. Ona sa pousmiala. Obrad pokračoval, bohužial sen už nie, lebo mi zvoní mobil. Je toho škoda, ktovie, ako by to pokračovalo. Ale asi z tohto sna vyplýva poučenie: "Keď niekoho ľúbiš, nezáleží na kráse." Veľa krát spomínané najmä v romantických filmoch. Tak dúfam, že raz sa ten sen stane skutočnosťou.