Zmätok vo vlastnej duši.

Chcieť byt milovaný a milovať

Tú, čo chceš jej dať seba,

Tej ktorej  znášať plody ľudské treba.

Nevieš odhaliť tú podlosť čo môže mať,

jej krásny pohľad na rannú inovať.

Dnes už nie je merítkom oko ani hlas

už zostal si tam, kde na seba sa spoliehaš.

Plný lásky, slepoty

krásnou rukou,

však bez ochoty,

Vedie Ťa jej láska a si to len sám Ty

a predsa väčšina...

Prázdny ako plné vrece.

Nehorľavý ako z vosku sviece.

Plný nenávisti, ako starý zákon,

ktorý Boh Ti dal počuť zrakom.

Takto na svet pripravený,

zdravý a ranený,

narodíš sa,

pravdu hľadáš, no umrieš,

--------------------

a budeš spasený?!