Soňa, bola nádherná krásavica, ktorá mala všetko čo by si len mohla priať. Mala krásne tri deti, milujúceho manžela, vynikajúcu prácu, ktorá ju bavila, mala naozaj všetko čo by si len prostá sedliacka hus mohla priať. No život bez priateľov, je len živorenie, preto aj keď Soňa (TM) mala všetko čo by len žena mohla chcieť vlastniť, v podobe hmotných ba nehmotných statkov, v skutočnosti nemala nič. Nemala žiadnych priateľov. Ani jedného...ani ani len jedného....
Bol studený júlový večer, teplota v tieni dosahovala len 39 stupňov kelvina, pouličné mačky zdochýňali od teploty, slony boli značne dehydrované a Soňa, ktorá mimochodom nemala žiadnych priateľov si len spokojne ležala zababúšená v teplej deke popíjajúc mierne pompézny čaj vyrobený z lesných plodov (marhúľ, sliviek, máng, banánov a karambúl & liči) osladený jemným agátovým medíkom a okysleným päťdesiatpäť celých šesť percentným roztokom kyseliny citrónovej a vody si vzdychla....“Jaj.“ „Takúto zimu si nepamätám od čias ako som robila v trafike na hlavnej zásobovateľku.“ „Pamätáš sa Bobriak?“ Bobriak bol jej verný milujúci manžel, starajúci sa o svoju avantgardnú rodinu a manželku. „Áno Soňa, ale kde sú už tie časy keď sme potajomky kradli tvojej mame zo šuplíka magnetofónové pásky a nahrávali sme na ne tie vulgárne perverzity, ktoré si potom bez môjho vedomia prehrávala deťom aby mali nočné mory po zvyšok svojho života? „Á, neviem Bobriak, tie časy sú už dávno preč...“ Po zvyšok večera rumádzgala ako šialená...
Som Vládca snov, prehovoril nejaký tajuplný muž...“Odvediem si ťa do môjho sveta...“
„Hej, super, dosť tajuplné...“ Prehovorila Soňa. „Trápnejšiu vetu som ešte nepočula. Takže ma počúvaj „vládca snov “ či čoho, ja chcem ísť domov, bolí ma hlava, nohy mám premočené do nitky a ešte ma takýto mamľas bude nasierať. Upokoj sa chlapče. Ja nie som len priemerná žena s veľkými prsiami, čo som mimochodom tiež. Tak sklapni a zober ma domov, lebo už naozaj nemám náladu sa tu s tebou....
Preblesk modrého svetla, potom ružového, červeného, fialového, čierneho a potom ako sa vystriedali všetky farby dúhy Soňa sa ocitla na opustenom mieste...
Bola to panensky čistá krajina. Pripomínala jej všetky tie krásne Talianske mestá, ktoré navštívíla s Bobriakom (TM)....Paríž, Londýn, Mníchov. Malebná krajinka, zasnežené kopčeky žltým snehom, roztopašné slnko žiarilo ako sprosté, okolo pobehovali bezsrsté jelenčeky, srnky a iné vodné vtáctvo, stromy kvitli, na lipe rástli krásne veľké červeno-sivé jahody a tráva voňala jarou. Bol to nebeský pohľad. Soňa bola v agónii. Všetkého sa chcela dotknúť, všetko chcela zobrať do svojich paprčí ale v tom k nej pribehol vládca snov(TM) a dal jej po prstoch. „Nechytaj to ty hlupaňa, nechytaj to kým si to nekúpiš.“ Tak Soňa chytila do ruky okoloidúce náhodné zajačky a utekala s nimi....utekala až.....
„Všetko najlepšie Morena!“ „Prajeme ti všetko najlepšie....“. „ A kde je Patrik, myslela som si že príde, veď je Deň uzákonenia nespisovnej Paraguajčiny.“ „Na neho sa vôbec nedá spoľahnúť.“ „Kde som to?“ Opýtala sa sama seba Soňa a v ruke zvierala polomŕtve zajačky.
„Si v Metrikse Soňa.“ Žijeme v počítačovom programe Soňa, všetko čo chceš sa stane“.
„Jasné, Morfejus, tak kde máš Tri Nity?“ Väčšiu impotentninu som naozaj nepočula.“ „Človeče naozaj neviem kto si, ale už ma naozaj začínaš srať, lebo v jednej chvíli stískam na pastvinke zajačky, potom zrazu nejaká neviem kto mám meniny....toto je sen alebo čo?“
„Odpoveď nájdeš tu Soňa.“ „Ak si vezmeš bielu pilulku tak môžeš ísť a nebudeš o ničom takomto vedieť, ale ak si vezmeš čiernu pilulku tak ostávaš v Metrikse (TM). „Ááááááááám, tak ja si vezmem tú bielu.“ „Smola“, povedal Morfejus, „tie už došli, ale máme fajné rajčiny, nechceš?“
Záblesk svetla a Soňa stála na vrcholci Eifellovej veže.
„Znesiem čokoľvek, ale toto už je trochu silné kapučíno.“ Soňa ničomu nerozumela. O čo tu ide? Čo sa deje? Kto ju vyrába? Prečo? Načo? Ako? ba s kým...
„Musím sa z tadiaľto nejako dostať...“ ledva dopovedala a už ju za rukáv schmatla nádherná čajka v cyklámenovom habite, a prehovorila.
„Ahoj, ja som Frodík, ukradol som pani prsteňov a ty mi pomôžeš ujsť.“
Tri minúty na to sa pred Soňou zjavili Egyptské pyramídy. „Tak, a sme na mieste.“ Kým si Frodík (TM) šuchoril perie a čistil zobáčik Soňa, už unavená z neprirodzených udalosti, pobrala sa hľadať vodu. „NIE, TAM NEJDI, JE TO TEKUTÝ PIESOK!“. Soňa sa prepadávala a prepadávala až padala, padala dlho, veľmi dlho až pocítila to, že ju niekto zachytil.
„Ahoj, som Harrold, Harrold Potier, práve tu v Tajuplnej komnate hľadám Kremeň mudrcov, vieš jeden stupidný lupič z Azkabáne mi ho ukradol a ovalil ma Zhorenou čašou. Kým nedostanem Félixov Rád a tam na vrcholci neuvidím plakať Polovičného kráľa tak som nahratý.“ „Chlapec môj...akože nič proti tebe, ale O ČO TU DO PEKLA IDE?. Už so bola asi vo všetkých Hollywoodských trhákoch za posledných 5 rokov a stále to nechápem. Vysvetli mi to.“
„Aha, to som aj ja, tiež nepoznám svojich rodičov.“ Odfajčil ju Harrold.
Záblesk zeleného svetla a Soňa už stála v strede Stonehangu.
„Dosť.“ Ziapala Soňa, čo do ríma je toto?
Záblesk svetla a Soňa sa strhla. „IMBECLINEJŠÍ SEN SOM EŠTE NEMALA........“
REKLAMA
Introducing a new parfum from Slin Dián. Liv t lav.
REKLAMA
„ Nie je to sen...“ Je to realita, takisto ako plamienok nádeje zaostruje semienko sofistie, tak isto aj tento sen nie je sen.“
Záhadné, nie?? :D
Komentáre
stevo uz som sa dlho tak nepobavil
dufam sa ti dari, maj sa!