Pražské chlebíčky buli smačne, ale bulo jich lem dvacec. Bruch me boli, ale to budze od toho tokajskoho doplnenoho o gruziske červene a tri radegasty, z ktorych jeden bul bezalkoholicky a ten to asi pohnojil.
Kupil som ci tyž pametacu kartu do apratu jedno giga a teraz možeš tišic obrazky vyblisnuc.
Ale kedz nepridzeš, ta ju mušim schasnovac sam.
Inšak Praha dobra, vidzel som tam holku, jak jich volaju, v paše mala ani ne pejdzešat centimetrov dookola. Skoro s jednu ruku by ši ju oblapil.
A tyž dajaky Slovak zo železnyma vyglancovanyma ložiskami na bradze a s karičku v noše chcel odo mne korunu. Jednu. Ta som mu dal pejc, bo Slovakov treba podporic, zvlášť tych, co jich čechuni označkuju.
Vypatral jak ceľe, ale kuric znal, bo i gigaretľu sebe vyžobral.
A keby ten bidňak chcel, ta i listok na Slovensko bim mu kupil, bo ho nedam trapic.
Ale listok nechcel, lem zatelefonovac z mojoho mobilu dajakemu džekymu, že či ma travu.
Ta som mu dal takoj išče bagetu, co som kupil dzecom, ta ho nezochabim o hladze, kedz už i travu by žar.
Potym asi za hodzinu mi volal džeky, že še stretneme pod hozinami, že ma travu, ale že mu daco je, že je napichnuty a naj mu nevolam, že ho sleduju, asi dajaké drustevnici, bo fras ho zna, dze tu travu ukrad.
Ta keby ši znal, keľo u Prahoj hodzin.
Asi pod štyroma som še pital chlopov, či su džeky, ani jeden nebul. jeden mi povedal odpal buzno, druhy vo co gou vole, treci chcel jakyš kolik za dajake čislo a štvarty, že neje džeky, ale že me za nim zavedze a cahal me do dajakoho podchodu, ale kedz tak dzivne kukal okolo a kedz uvidzel mestskoho policajta ta še stracil.
Ta som sebe povedal, že džeky nedžeky, šickych bidnych Slovakoch v Prahoj stejne zaratovac nemožem.
Akurat mi teraz kus telefon špatne bavi,furt dvaraz cvakne pred spojenim. Daco s baterku abo co.
Ta tota moja snaha pomahac ne je lem taka nahodna. I pražskym žobrakom som daval drobné, co nošim po kešeňoch. Aj kedz jak som sebe všimnul, bul som sam. Šak ale dachto muši buc prikladom.
Šak kedz su Pražane bohate, ta i jich žobraci by mali buc bohate. A o to še dobre ľudze muša postarac.
A tym vizivam Valiku, žeby še pridala a takoj budzeme dvojo.
A to ne šicko z mojej charity.
Bo v Karlovych Varoch pred každym supermarketom vartuju bezdomovci a ja mam vybranoho jednoho pred kauflandom, co ho podporujem.
Davam mu svojo nohavky, košule, geročky i bundy, co som už kus ponošil, ale ne calkom nove, bo by mu ľudze nedavali peneži, keby dobre vypatral.
Ale aspoň še muši holic, kedz daco odo mne chce. Ta mu tyž davam ženine použité jednorazovky,co sebe z nima holi kolena, choč mne še bača skorej prirodne nohy.
Ale raz som tomu chlopoj aj vynadal.
Bo dal som mu pejc korun pred vchodom a jak tak nakupujem, kukam jak leci s pivom. Taky škandal išče kaufland nežažil.
Ta to som bul napruženy. Mne povi, že chce rohliky! Rozričel som še na caly obchod. A darmo ucekal a darmo me žena haltovala a cišila, žeby som nerobil škandal. červena molha a už še to nedalo zastavic.
Ale ja ho zastavil, išče pred pokladňu.
Mušel zo mnu curik, pivo vracic, vžac tri rohliky a pod dozorom jich kupic ale i žejsc.
Tvaril še skrušene, až taky lačny asi nebul, bo posledny rohlik mušel žejsc joho pec, veľčak, ale dobry. A hlad mal večši. Ta som mu dal kondzervu, co som kupil Benoj. Benoj som potym dal kurče, co sme mali mac nedzeľu na obid.
A od tej doby kedz daco chce, ta mu to kupim, žadne pivo. A kedz, ta lem toto dvojlitrove v pklastovej fľaškoj.
Lacné a dojs. A záchod ma pri kaufáču zadarmo. Aji oblečeňa mu davam menej, bo som sebe všimnul, že šicko neznoši a dava svojim kamaratom a potym kukam keľo ľudzi chodzi oblečeno v mne znamych šatoch, a dachtore ani nevypatraju jak bezdomovci. A to ne šicke úprihody mojej charity, ale nescem strimovac zo sebechvalu na svoju osobu. Bo kec dachto pridze do Varov, ta še budze podzivovac, keľo a jake ľudze me poznaju
Komentáre
uff...scahujem še do Varov..))))))