Spoznala som ťa pred 10-timi rokmi. Naše osudy sa stretli iba šťastnou náhodou. Svoj ďalší život po skončení vojenčiny si plánoval prežiť na opačnom konci Slovenska, no naše pohľady, úsmevy, prvé slová všetko zmenili.

Bol si vtedy mladý, šarmantný, citlivý, romantický princ na bielom koni – jednoducho ako vystrihnutý z rozprávky.

Už vtedy som vedela, že jednoducho patríme k sebe. Neboli sme dokonalí, ale mali sme veľa spoločného - zážitky z detstva, názory na život či  záľuby.

V prvý deň nového tisícročia sme svoje cesty osudom spojili romantickou svadbou a verím, že navždy.

Po troch rokoch sa nám narodil krásny, zdravý modrooký drobček. A ty – zmenil si sa, pribudlo ti pár vrások na tvári od neustáleho a krásneho úsmevu, ktorý po tebe zdedil aj náš drobček, možno pribudlo aj pár kíl od tých čokolád, ktorým jednoducho neodoláš a z mladého romantického princa sa stal dospelý príjemný muž a ten najskvelejší ocino /alebo ossó, ako by povedal náš drobček/ na tejto planéte. A vďaka tomu, že si taký aký si už tých 10 rokov, ktoré sme spolu, ti hovorím každý deň ako veľmi teba a drobčeka ľúbim. A Valentín, ak to nebol osud, tak určite jemu sa chcem poďakovať za to, že som si ako malá svojho rozprávkového vysnívaného princa našla aj v tom skutočnom živote.