Marilyn Monroe mala na sebe bielu minisukňu a vysoké zimné čierne čižmy. Sama jej mama vraví, že každý si má obliekať čo chce, aby svet nebol jednotvárny. Možno nejaká... extáza. Zamyslela sa Merylin. Svoju dokonalú tvár bez mejkapu natočila k nebu a prstami prebehla po pinte guinnessu.

Marilyn Monroe. Muži jej ležia pri nohách. Len ten spisovateľ, Ír, len ten ju iba pobozká. Keď nepije, je ticho. Večer keď píše a pije,  potrebuje Marilyn ako inšpiráciu. A Marilyn nepozná lásku. Iba šaty, aha tieto som si dnes kúpila. Iba ak vyzerám dobre, len vtedy si ma všíma. Hovorí nám. Ostávam s Marilyn celú noc.

Samozrejme stretnem Robbieho. Tvári sa, že ma nevidí. Hovorím s ním. Pretvarujeme sa. Chýba mi. Vie to. Nepoviem viac ako formálne vety. Pozerá sa na mňa. Neviem ani len uhádnuť, čo si myslí. Tipujem, cíti sa zle. Hovorí si, že urobil chybu. Radšej by ma nevidel. Mylím že sa na neho vlastne pozerám so žiarlivosťou a obvinením.

Ha´Penny Bridge. Biela víla v póze mostíka nad čiernou riekou. Kolísanie vĺn. Pokojné. Potiahnem si ešte raz-dvakrát. Vlastne táto vec, tak dvakrát do týždňa mi perfektne vymazáva spomienky. A zlé pocity. Necítim nič. A hlavne, nepamätám si jeho.