Pri príležitosti 450. výročia smrti holandského maliara Pietra Bruegela (čítaj Pítra Brechela) zorganizoval vlastník väčšiny diel tohto majstra, Kunsthistorisches museum Viedeň (KHM)  veľkolepú výstavu  kde sú obrazy nielen z KHM ale prakticky z celého sveta od New Yorku, cez Amsterdam  až po Madrid.  Vzhľadom na priemerný vek dožitia v SR  a môj a manželkin aktuálny vek nám bolo s manželkou jasné, že buď tú výstavu uvidíme teraz alebo už nikdy.  No tento blog nebude o spomínanej výstave (kto má záujem o informácie o výstave stačí kliknúť sem )  ale o veciach okolo nej. Vzhľadom na brutálny záujem o výstavu  sme si  cez internet  vopred rezervovali aj zaplatili vstupenky (2x 16 E po zľave pre seniorov)  a to  už v polovici novembra s tým, že najbližší voľný termín bol až na Silvestra poobede. Z  Viedne do BA je to hodinka vlakom , tak kde je problém ? A naviac bude Silvester, tak snáď tam bude menej ľudí ako v bežný deň a aj  rakúske železnice sú bezpečné a spoľahlivé.  Tak sme vyrazili.

Vlak odišiel z bratislavskej retro-hlavnej stanice na minútu presne a na naše prekvapenie bol úplne plný.  Vyzeralo to ako sťahovanie národov  pričom väčšina nešla naľahko ale s kuframi a batohmi. Nuž bolo jasné, že nápad stráviť aspoň časť Silvestra vo Viedni sme nedostali sami,  ale inak pohoda všetci sedeli,  žiadny problém. 

 

Prvý mini zádrhel vznikol až  pri príjazde do Viedne totiž náš vlak skončil na stanici Wiener Stadlau (periféria Viedne ale končí tam stanica metra U2) všetci sme vystúpili a čakali čo ďalej . OB  (Rakúske železnice) nesklamali a za cca 20 minút zabezpečili náhradné spojenie (napodiv opäť vlakom ! ) na Hlavnú viedenskú stanicu. Zdržanie bolo minimálne ale isté varovanie to bolo. Ku KHM  (Museum Platz) sme dorazili metrom U1 za cca. 10 minút  dokonca ešte pred plánovaným vstupom do budovy. Tak sme sa pomotali okolo,  pozreli čo za šialenosti zas vystavujú  v MUMOKU (Muzeum moderného umenia) a prešli sa po totálne plných vianočných trhoch na Museum Platz. Je možné , že tam bol aj nejaký ten Viedenčan no počuť bolo hlavne iné reči. Zdalo sa ako keby sa tu stretlo pol Ázie s ľudmi z celej Európy a Ameriky,  Ruska  a Afriky.  Turistický biznis vo Viedni beží na plné obrátky  už dlho no aj tak nás  tie množstvá ľudí trochu prekvapili. Zdá sa,  že Viedeň čaká osud viacerých vychytených destinácii  ktoré začínajú mať problém s nadmerným turistickým ruchom.

Poznámka: Bratislave to zatiaľ ani zďaleka nehrozí ale  vlastne ani neviem či to náhodou nie je aj dobre. 

Prišla hodina vstupu tak sme vstúpili . KHM je vo veľkolepej budove s vysokými stropmi a širokými schodišťami a veľkými sálami no nápor umenia chtivých turistov bol napriek regulácii (až teraz sme plne pochopili prečo bola regulácia vstupu nevyhnutná) budova jednoducho nezvládala.  Organizátori sa  snažili ale kvantita prerástla v inú kvalitu. Ten kto sa zaujíma o teóriu front bol vo svojom živle - fronty boli totiž všade:  v šatni,  na WC (o nadnárodnom a evidentne neriešiteľnom probléme zvanom malý počet  WC  pre ženy radšej pomlčím) a dokonca fronta bola  aj pri vstupe do miestnej kaviarne .

Poznámka: Podobné fronty pred kaviarňami a reštauráciami som zažil naposledy v Novosibirsku ešte v roku 1969. 

No zvládli sme všetko šatňu a ja aj WC (kaviareň vzhľadom na  výšku našich dôchodkov nehrozila) a dopracovali  sme sa až k samotnému vchodu do priestorov kde vystavovali Bruegela.  A  tu sa objavil druhý mini problém.

Sympatická mladá slečna chcela opäť  očekovať naše vstupenky, no tie zostai v kabáte v  šatni !  Čo už porušili sme nepísané pravidlo v KHM  "Vstupenku maj stále pri sebe"  tak sme pykali , ale v princípe sa nič sa nedialo. Manželka urobila druhý pokus s dobytím dámskeho WC (prvý vzdala)  a ja som znova  naklusal do fronty pred šatňou.  Za 20 minút sme sa opäť stretli pred vstupom na Bruegela a poviem vám stihli sme to akurát na chlp (limit na vstup bol od 14.30 do 15.00) !  

Vošli sme dnu a hovoríme si "Konečne si môžeme vychutnať majstrove diela"  !

Len čo sme prekročili prah  pochopili sme,  že na nejaké "vychutnávanie" môžeme zabudnúť !  Mne osobne to najviac pripomenulo návštevu mauzólea  ostatkov vodcu proletariátu v Moskve (len tam bolo o poznanie menej uniformovanej ochranky).

Na šťastie sme si pred výstavou naštudovali základné fakty z monografie o P:Bruegelovi a tiež z internetu (KHM pripravilo skutočne pozoruhodnú web stránku  o jednotlivých kľúčových dielach maliara)  takže hoci sme sa niekedy ani nedostali k prečítaniu názvu obrazu, tušili sme  o ktorý asi ide.  Väčšina návštevníkov ale evidentne  vôbec nebola frustrovaná a pomaly a disciplinovane  sa posúval od obrazu k obrazu a popri tom prakticky neustále fotila na mobily.

Prišli sme k záveru,  že väčšina milovníkov umenia  si to celé nafotí a potom si to doma v pohodlí pozrie. Má to dve nesporné výhody.

Za prvé je to jasný dôkaz že ste na tej super výstave OSOBNE boli (selfíčka robili prakticky všetci fotografi) a za druhé  bezpečne spoznáte kde ste vlastne boli a najmä  čo ste videli.  Takže takto nejak vyzerá novodobá konzumácia umenia či ako to nazvať.

V tejto súvislosti si neodpustím malú poznámku:

Jeden anglický lord, ešte v 19. storočí v súvislosti s rozmachom automobilizmu vo Veľkej Británii poznamenal :

"Veci fungujú ak sú len pre bohatých".  Je možné, že táto myšlienka má všeobecnejšiu platnosť a postupne sa premieta aj do takej nevinnej záľuby akou sú  návštevy galérii - Totiž , keby bolo v KHM vstupné povedzme 1000 E asi by  tam toľko záujemcov nebolo,  o dôchodcoch zo Slovenska ani nehovoriac,  a veci v galérii by fungovali tak ako majú. 

Pre prípadných záujemcov zo Slovenska  o výstavu (je tuším do polovice januára 2019) -  bez vopred zakúpeného lístku to ani neskúšajte !  K tomu ešte pridáme pár , snáď užitočných rád:

1. prísť načas, najlepšie trochu skôr ako máte na vopred kúpenej vstupenke !

2. vstupenku mať stále pri sebe

3. nevstupovať hladný a smädný, no pozor nepiť priveľa !

4.  mať so sebou mobil ktorý dobre fotí a veľa sa tam zmestí

5.  vstupovať len riadne poučený o tom čo sa vystavuje (teda byť takzvane nabrífovaný) 

Pre úplnosť uvedieme ešte  dve rady,  jedna je špeciálne pre dámy.

6. pred vstupom pre istotu vyhľadať WC a nenádejať sa, že tam to bude tiež (no bude ale či sa tam dostanete včas je otázka)

A posledná 7. všeobecná rada, (tá už skôr  pre menej solventných návštevníkov Viedne).  Nikdy neviete kedy budete potrebovať MHD  teda silne doporučujeme nešpekulovať a kúpiť celodenný lístok na MHD (platí aj na metro).

Poslednú radu sme pridali na základe osobnej skúsenosti.  Keď sme sa po prehliadke výstavy prepravili z KHM na Hauptbanhoff  zistili sme, že vlaky do BA z tejto stanice v ten deň jednoducho zrušili a bolo nutné sa dopraviť sa na už spomínanú  Wiener Stadlau.  Nuž keby tam nešlo metro tak zrejme by sme silvestrovali vo Viedni oveľa dlhšie ako sme zamýšľali.

Na úplný záver  aj jeden malý možno povzbudivý poznatok. Ide o to, že to aj vlak do BA bol kompletne plný  a neboli tam len Slováci,  že by aspoň pár turistov predsa len uprednostnilo Silvester v  Bratislave pred Viedňou ?

 Vylúčiť sa to rozhodne nedá,  napr. rovno vedľa nás sedela mamička ktorá s roztomilým, asi tak 6 ročným černošským dievčatkom, rozprávala rusky a vystúpili s nami,  teda  až v Bratislave.