Prišiel deň kedy som znova revala, vlastne by ma aj prekvapilo kebyže znova nerevem. Boli ma ža mám leto na hovno, že všetky moje plány rachli. Spadlo to, prepadlo sa to a ja čo robím celé dni ? Nechcem to tu písať lebo budete depkárčiť vy potom zo mňa. Ja nie som silná, vždý som to vedela. Nie som, ako moja sestra čo má za sebou pomali 5 operácií ja som slaboch. Nie som čo sa iných vecí týka ale čo sa týka môjho zdravia v tom som, týka sa to mojej budúcnosti, či ešte niekedy budem štartovať na súťaži a zabehnem si 60m alebo 100m. Mám veľa snov, strašne veľa snov a ja si ich chcem splniť. Rovno včera som natrafila na úžasnú stránku rieši problémy ľudí, rieši humanitnú pomoc do zaostalých krajín, stavby, vodstvo, vzdelávanie a podobné veci. Nefunguje to na báze dobrovoľníctva, vlastne aj áno ale vy tu dostávate určitý plan čo keď ste dobrovolník a idete cez dáku humanitnú organizáciu tak si náklady a všetko s tým spojené pokrývate vy. Človek na misii pôsobí napríklad v Afganistane, Pakistane, Iraku, Nepále alebo Angole či Kambodže. Tých miest na svete je veľa kde treba pomáhať a cez niektoré takéto organizácie sa tam dá dostať. Mám o jednu na vyše na môj zoznam organizácií! Yes  pozitívna správa asi mesiaca. Asi to je vždy tá vec na kt. pomyslím keď si stále vravím kôli čomu som na tej VŠ, ok kôli tomuto. Ísť preč, učiť deti v tzv. druhom svete. Je to choré ? Tak nech je, ja tom chcem skúsiť aspoň na polroka či na rok, nikdy neviete čo nové sa naučíte do života. A preto to čo teraz zažívam ma ničí, psychicky a ešte keď sa blíži operácia je to horšie a horšie. Včera som sa dorevala nad umývadlom keď som si čistila zuby. Všetci sú preč, kamaráti sú rozlezelý po brigádach v zahraničí alebo po slovensku, ďalší cestujú, ďalší sú s priateľmi, láskami alebo si užívajú to čo ja si teraz nemôžem pretože mi to dáko „duša“ nedá. Už nech je po všetkom, chcem už školu môj režim, spolužiakov, tréningy, moju partiu a žiadne hlúpacke leto. Ešte mám 2 mesiace pred sebou a ja dúfam že už budú len a len lepšie ako boli tie doteraz, a to aj budú. Že nebudem revať deň čo deň. V núdzi spoznáš priateľa. Áno, taký o kt. si myslíte že budú pri vás vždy tak sa stratia nájdu si svoju lepšiu „partiu“ ktorú baví chodiť týždeň čo týždeň do mesta a bla bla bla... A disť idem spať, dúfam dnes už revať nie.  A viete čo, priznám sa hanbím sa pred doktorom vyzliecť do ritiii keď on je taký fešák. Ha Ha