Priznám sa vám - odľahlo mi. Celý život som túžil po etickom samoregulovaní. Moja túžba bola taká silná, že som niekoľkokrát už-už so samoregulovaním svojich mravov začal... Túžba je však jedna vec, a vrodená lenivosť, pohodlie a napokon aj sama nemravnosť - druhá. Radšej som sa dal eticky regulovať inými. Šiel som s prúdom. Raz to bol Sokrates, inokedy Kant, boli také časy, že si ma opantal Kristus, z diaľky zúfalo signalizovali Marx, Engels, Lenin... Indovia podhodili zenbudhizmus... Ale k plnohodnotnému samoregulovaniu som sa nedostal. Ono také etické samoregulovanie zaberie dosť času. Keď vás reguluje niekto iný, nájde sa čas aj na šport, výlety, knižku - ale pri samoregulovaní treba každé slovíčko zvážiť, poomáľať a až potom dať na papier! Pri samoregulovaní za vami nikto nestojí. Akurát môžete použiť citáty a potom rýchlo späť do samoregulácie...
        A teraz dala sama vláda zelenú etickej samoregulácii! Čas zastal, nikam sa netreba ponáhľať. s čistým svedomím si môže každý autor regulovať svoje mravy, koľko chce. Nikto mu do toho nemôže hvoriť - reguluje si slobodne ako vták. Čas radosti, veselosti pisateľovi nastal nyní... Porodí myšlienku, hodí ju do svojho etického sitka... potrasie sitkom a hľadí pozorne, čo mu po presype z myšlienôčky zostane. Ak nezostane nič, aj tak dobre. Prepadla cez etické sitko - treba začať písať článok znovu. Príde myšlienôčka, ktorá sa v sitku udrží. Netreba zúfať. Nie je to, samozrejme, také jednoduché ako bez sitka! Etické saoregulačné sitko je neúprosné. Napíšeš o niekom, že je Slovák, a vhodíš to celé do sitka. Zistíš, že starý otec bol goral z poľskej strany Tatier a praprastará mama z matkinej strany utiekla s Rumunom do Koložváru... Bolo by nemravné o horeuvedenom tvrdiť, že je Slovák. Etická samoregulácia ťa pribrzdí, a tak o dotyčnom napíšeš radšej, že je človek. Človek, to znie hrdo. Alebo napíšeš o niekom, že sa názorovo triešti. Nasypeš do sitka, potrasieš a zistíš, že sa názorovo vôbec netriešti. Chcel stále, aby všetko bolo štátne. Jedným slovom, slovenský, špecifický kapitalizmus. "Kapitalisti celého sveta, spojte sa!" Privatizáciu s chuťou vo dne v noci ironizuje, ako sa to u nás patrí! Ej, veľká radosť sa ma zmocňuje, že mám konečne čas na etickú samoreguláciu, že prestávam písať zbytočnosti, nejapnosti, ktoré som doteraz bez sitka púšťal do tlačiarní sveta.
        Mnohí z nás sa eticky samoregulujú dlhé roky a dosahujú vynikajúce výsledky. Ale ja som si morálku doteraz prísno nestrážil. Pretože etická samoregulácia - aby si konečne, milý čitateľ, porozumel, o čom je tu reč - je to, keď si človek sám stráži svoje mravy, svoju morálku. Doteraz som si strážil peňaženku, životosprávu, ženu, deti, strážil som si účes a iné nepodstatné voloviny. Jedným slovom, rozdával som sa v drobných. Ale teraz si vravím zodpovedne - na stráž! Hybaj si strážiť etiku, chlapče, lebo bude zle! Morálka sa ti kýva ako zub v papuli. Treba ju začať regulovať, neposlušnicu prelietavú! Treba etike dať správny smer. Aby človek etickým samoregulovaním vedel, kde pravdu obísť, nadísť, podísť... Aby nenarazil, aby jej dal správny smer.
        Priznám sa - odľahlo mi. Konečne niekto povedal nahlas, po čo mi už dávno duša piští. Piští mi po etickej samoregulácii. "Morálôčka moja, o de-, o de-, o de- o deviatich dierkach, prestala mi pískať pri bohatých dievkach..." začal som hneď parafrázovať, lebo som rodený parafrázista. Hodil som parafrázu do etického sitka a...
        Regulujme, bratia! Veď sa frázy stratia.
-------------------------------------------------------------