...nemôžem sa  dočkať,

kedy ťa tu uvidím a kedy sa ťa budem dotýkať svojimi slovami...

ako ti odhrniem pramienky vlasov a

nazriem do tvojich vstupných brán a

pohladím tvoje osamelé pery a

keď ti stiahnem jemné šaty, ukrývajúce plody tela,

začnem perami,

no prv ti privriem zraky, bo otvoríš cestu citu,

až potom  primknem pery k tvojim a

vtlačím svoju túžbu,

zachytím sa tvojich jemných ebenových vlákien,

a počkám na tvoju odpoveď,

skĺznem k tvojim vnadám a

ochutnám ich čerstvú chuť,

hneď na to pomaly a drzo,

zleziem k ohanbiu a pošepkám ti jemnú modlitbu...

a keď vkročím do tvojho kláštora,

zdvihnem k tebe zrak a

spoveď ti dám, prisahám Pánu Bohu...