Bytom sa tiahne vínový opar z nedopitých pohárov. Napadne ma, že som zabudla otvoriť okno, keď som išla spať a spláchnuť nedopité víno v drese, kde by zmizlo v útrobách odpadu. Ten kyslastý smrad ma irituje a nehodí sa sem. Ta posledná fľaša bol nejaký lacný šumivý ružový patok, ktorý mi tu niekto nechal. Myslím, že to bola žena a to víno tu bolo od mojich narodenín. A to už bude o pár dní rok. To víno som obchádzala, cítila som tam nejakú zradu, ale nechala som ho v prípade núdze a tá nastala včera. Zásoby bieleho sú v nenávratne a na červené nebola chuť, a tak posledná otvorená fľaša bola práve táto.

Zase budem vyzerať ako snob a pritom sa vo víne vôbec nevyznám. Rozlišujem ho spôsobom sebe vlastným. Chutí. Nechutí. A keď chutí, mám tendenciu sa vracať a pamätať si. V očiach druhých sa vo víne vyznám a ja mám pritom len dobrú pamäť a skvelých mužských dodávateľov. Takmer všetci muži v mojom okolí sa vyznajú vo víne. Asi je to nejaká módna vlna a nová mužská povinnosť podľa trendových pánskych magazínov vedieť niečo málo o víne a ohurovať jemnejšie polovičky. Fakt neviem, ale páči sa mi to rozdelenie a páči sa mi rozprávanie o víne. Páčia sa mi tie sústredené pohľady, ten poučujúci tón, tá snaha zaujať, ohúriť, vyvolať obdiv. Páči sa mi nechať vyniknúť druhej strane, možno preto nemám ambíciu sa niečo málo o víne dozvedieť. Ak by som totiž niečo málo predsa len vedela, mala by som tendenciu zapojiť sa a celá ilúzia ohurovania by bola zničená, a to by bola škoda. Ten proces sa mi veľmi páči.

Včerajší večer začal úplne nevinne otvorením starostlivo odloženej fľašky Chardonnay 2006 Mrva Stanko zakúpenej za nekresťanské peniaze v Afrodite v Čereňanoch pred dvomi mesiacmi. Mala som ju odloženú na špeciálnu príležitosť, ale včera ma napadlo, že víno sa má piť vtedy, keď je naň chuť. A včera som naň mala chuť. Mala som chuť na víno, možno dobrý film a pekný večer. Víno bolo, film sa nekonal a pekný večer bol.

Prišla Kamka z práce. Nalepila mi náplasť proti bolesti chrbta, pochválila kvetiny a robila spoločníka. Chvíľu som premýšľala, či sa prekonám a zúčastním sa plánovanej inštruktáže určenej k budúco týždennému výletu v Trafenej husi, ale to tupé hľadenie na kvetiny, Slavín a Kolibu mixnuté s popíjaním posledných fliaš bieleho, malo pre mňa väčšie čaro v ten večer. Možno to bolo spojené s očakávaným nočným telefonátom, ktoré mi spríjemňuje posledné tri večeri. Možno asi áno.

K popíjaniu sa hodí aj malé vyžieranie chladničky. Chladnička je nečakane prázdna, respektíve samá zelenina, ovocie a biele jogurty. V rámci skutočnosti, že budúci týždeň sa mám ukázať v plavkách som si povedala, že sa budem trošku krotiť, ale moja chuť na niečo strašne nezdravé bola väčšia a prinútila ma ošúpať nové zemiaky, nakrájať na hranolčeky a vypražiť na mastnom oleji. Také domáce hranolky s pikantným kečupom a majonézou Starej mamy zapíjané Chardonnay majú neuveriteľné čaro. Len to veľké brucho na druhé ráno im uberá z atraktívnosti.

Žeriem. Už týždeň mám neovládateľné chute. Je to presne od momentu, keď som sa nechala ukecať a dala napichať pravé ucho. Údajne akupunktúra pomáha na chudnutie a celkovú pohodu. U mňa vyvolala nekontrolovateľnú žravosť, kde moje pôžitkárske vychutnávanie kvalitného jedla sa zmenilo na barbarské kombinovanie nekombinovateľného. Paradoxom tejto divnej reakcie je skutočnosť, že napriek tejto žravosti mám kilo dole a vedľajším efektom sú pubertálne vyrážky na dekolte, rukách a krku.  Zvláštny spôsob naštartovania metabolizmu.

Napriek tomu, dnes zostanem o vode. Cítim sa prežrato a možno aj prepito. Napadá ma, že si neviem spomenúť, o čom sme sa včera celý večer bavili. Viem len, že nočný telefonát nebol a bola nočná esemeska.

A viem, že nemám biele.

Volám pánovi Zariadime-vybavíme, Alexovi, Bežcovi a Spisovateľovi. Mojim  štyrom učiteľom a dodávateľom vína. Je čas na nové kartóny.

Zatiaľ si vystačím s krémovým Limoncellom od suseda, ktorý mi postavil cestu.

Neznášam čakanie na telefón.