Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Krátko o sociálnych sieťach

Som vďačná za moje detstvo...
Čo sa týka sociálnych sietí, napísalo sa o nich už tak veľa, že by človek ani neveril. A keď už sa v tom rýpu všetci, zarýpem si aj ja. Najskôr by bolo vhodné povedať o tom, ako som sa k sociálnym sieťam dostala ja a ako som sa dostala od nich.
Na úplne prvú sociálnu sieť som sa zaregistrovala, keď som mala asi okolo jedenásť rokov. Navštevovala som ju zhruba raz, možno dvakrát do týždňa. Doma sme počítač nemali, respektíve mali, ale nemali sme internet a tak som sa tam dostala iba počas voľných, alebo voľnejších hodín v škole. Keď som začala chodiť do ôsmej triedy, niekto mi povedal, aby som sa zaregistrovala na Facebook. V tej dobe som však ani netušila čo to je. Podrobnosti o mojej registrácií a počiatočnej zmätenosti Vám hovoriť nebudem, lebo si myslím, že si tým prešiel každý, kto sa niekedy rozhodol niekam sa zaregistrovať.
Ale skutočný prerod v mojom živote sa stal až pred pár mesiacmi, asi pred pol rokom. Po nekonečných peripetiách a rozčuľovaní sa, som sa rozhodla z vyššie menovanej sociálnej siete odísť. Dôvod zrušenie konta: Osobné dôvody. Neviem či to bol správne zadaný, či pomenovaný dôvod, ale zaškrtla som to. Prišlo mi to najvhodnejšie z toho, čo som si mohla vybrať.
A tak som sa začala zamýšľať nad tým, o čom to vlastne všetko je. Prečo ľudia začali uprednostňovať komunikáciu cez sociálne siete? Čo ich na tom priťahuje? Je to tá jednoduchosť, to ako ľahko sa dá s ľuďmi spojiť hneď ako potrebujeme, alebo čo to teda je? Zamyslela som sa nad mojím detstvom a nad detstvom generácie po mne. Mám mladšiu sestru (rátajme to ako ďalšiu generáciu). Ona má Facebook už od deviatich a sedí na ňom každý deň niekoľko hodín. A k tomu ešte hrá hry na internete, ale to je o inom.
Skúsme si porovnať jej a moje detstvo. Typický prázdninový deň, keď som bola malá vyzeral takto: Ráno som vstala okolo ôsmej a ešte skôr ako som sa stihla naraňajkovať, niekto klopal na naše dvere a volal ma von hrať sa. O deviatej sme už blbli na dvore, hrali sa hry, s loptou, so švihadlom, hojdali sme sa na bráne, kreslili sme kriedami na chodník. Obed nám zhodili mamy cez okno a potom sme si boli vypýtať desať korún a išli sme do mesta. Keď mal niekto dvacku (takú tú zelenú), bol hrozne bohatý a predstava päťdesiatich korún bola pre nás priam utopická. Po krátkej návšteve čínskych obchodov, ľudoviek a Billy alebo Tesca (lebo iné obchody vtedy neboli) sme sa vrátili na dvor, kde nás už väčšinou čakali mamičky, vytŕčajúce sa z okna a len ako sme prešli bránou, natešene nám zhadzovali balíčkovanú večeru. Domov nás prvýkrát volali zhruba o pol deviatej, ale keďže sme sa potulovali len v okruhu približne dvesto metrov od domu, rodičia nemali problém nechať nás šantiť až do desiatej. Keď náhodou niektorá z nás nemohla, zabavili sme sa v pohode aj v okresanej verzií. A ak sme museli ísť do školy, tak sa náš deň začal obedom a končil prvým zvolávaním.
Dokonalým protikladom môjho detstva je detstvo mojej sestry. Jej denný režim sa začína okolo pol jedenástej, občas až o jedenástej. Odšuchtá sa do obývačky, zapne televíziu a notebook a ešte pred ako si vyberie raňajší program, informuje svojich kamarátov o zobudení statusom: „Už som hore! :D“. Po prvom jedle, po obede, sa začne dohadovať s kamarátmi, čo budú robiť. Ak jednej z nich nemôže, celý plán padá. Radšej budú sedieť celý deň doma, ako by mali svojho parťáka ukrátiť o spoločnú „zábavu“. Okolo tretej sa dohodnú, že o piatej idú do kina a tak sa ide chystať. Keď sa o pol ôsmej vráti domov, opäť zasadne za počítač a baví sa o tom ako super bolo v kine.
Viem, že nie každé dieťa, respektíve mladý človek v dnešnej dobe má takýto život, ale bohužiaľ viem, že väčšina áno. A práve pre toto som veľmi rada, že som sa narodila vtedy keď som sa narodila a nie o desať rokov neskôr. Nechcem tu teraz moralizovať, lebo viem, že ani ja nie som úplne bez viny. A tiež nechcem hovoriť, že takto žijú iba mladí. Poznám znepokojivo veľa dospelých ľudí, ktorí majú rovnaký denný režim ako moja sestra. Ja osobne si myslím, že je to minimálne na zamyslenie.

Budem rada ak si tento článok prečítate a napíšete mi svoj názor na túto tému. :)


"Krásy" môjho života :) | stály odkaz

Komentáre

  1. Aňuška
    vitaj medzi veľmi dospelými. Veľmi dospelí ľudia sú tí, ktorí sa začínajú pohoršovať a kritizovať životný štýl súčasnej mládeže. Neviem, ktorý si ročník, ale ja si veľmi dobre pamätám, ako sme sa s kritikou borili v mojej mladosti:
    - to čo je za hudba, samí feťáci, obesiť by ich mali všetkých!
    - to čo máš na sebe za handry?
    - kam zase ideš, čo nesedíš doma ako slušné dievča!
    - nauč sa štrikovať, z teba nič poriadne nevyrastie!
    - trojku na vysvedčení, si sprostá ja poleno!
    - ostrihaj si tú slamu na hlave!
    - za našich mladých čias sa ľudia chovali slušne!
    atd.....
    A teraz k tebe -
    znovu si prečítaj svoj príspevok. Aj ja mám doma onladinu, Miki 15 rokov, Zuzička 17 - vstávajú na obed, komunikujú na fb, počúvajú Separa, ale na druhej strane sú stokrát múdrejší a vyťaženejší, ako sme boli my a ked o niečo ide, vedia tak zabrať a pomôcť, ako málokto z dospelých.
    Tak, Aňuška, zastav to predčasné stárnutie, nájdi si svoj vlastný životný štýl a ber dnešných mladých ľudí takých, akí sú...sú totiž skvelí!
    publikované: 03.07.2013 12:11:15 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Matahari
    Vieš toto je tvoj názor. Že sú viac vyťažení? To podľa mňa nieje pravda. U nás to bolo takto: dvojka na vysvedčení? Čože?, moja sestra to má takto: Aspoň že nemá trojky. Podľa mňa sú dnes mladí riadne zhíčkaní a nekladú na nich skoro žiadne nároky. Málokto dnes doma pomáha alebo má nejakú mimoškolskú činnosť a aj ju majú tak sa venujú viac jej ako škole. Nehovorím, že sú všetci takí ale je to veľa. Ak si sa s takými nestretol tak to ti riadne závidím a máš obrovské šťastie. Ja sa totiž stretávam iba s takými. Akceptujem tvoj názor ale nemyslím si, že máš pravdu.
    A mimochodom aj ja som pomerne mladá. Mám 20.
    publikované: 03.07.2013 12:22:10 | autor: AnnaMariaScherram (e-mail, web, autorizovaný)
  3. práve
    že máš 20... ja mám 49 a som menej kritická a mám viac tolerancie. Z teba kričí sesterská závisť. Máš pocit, že tvojej mladšej sestre rodičia viac povoľujú. Nie, nemajú ju radšej, len sú starší a zrelší a prišli na to, že bazírovať na samých jednotkách je blbosť a že v živote sú dôležitejšie veci, ako buzerovať dieťa.. tak sa z toho pouč a ked budeš mať vlastné, vieš, že pre trojky sa svet nezrúti..... a prestaň porovnávať a ži! Zvlášť preto, že ti to v hlave páli, píšeš dobre, štylisticky a zaujímavo. Je škoda rýpať sa v bolesti namiesto žitia krásneho plného života a plnenia si svojich snov. A možno je načase vypadnúť z domu, ísť za svojim šťastím a životným štýlom bez sociálnych sietí.. pa
    publikované: 03.07.2013 13:00:54 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  4. NO
    nebudem hovoriť, že nemáš pravdu, ale ak si na môj článok napísala toto, tak si zrejme nepochopila o čom ten článok bol a odporúčam ti ho prečítať ešte raz a zamyslieť sa nad tým čo tam píšem a čo ty čítaš medzi riadkami.
    publikované: 03.07.2013 13:19:38 | autor: AnnaMariaScherram (e-mail, web, autorizovaný)
  5. A Mito si čte každej článek jenom jednou.
    Vod někohho jinýho. Svůj vůbec.Sociální sítě jsou na to, aby byly so ciální. Pokud někomu nepřijdou jako sociální, tak se tam prostě nebude socializovat. Asi tolik. Ahoj.
    publikované: 03.07.2013 18:37:17 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
  6. môj názor
    mne sa tvoj článok páčil, lebo naozaj dobre píšeš, ale nesúhlasím so všetkým.
    na jednej strane je pravda, že dnešná mládež a aj dospelí, jednoducho všetci trávia až príliš veľa času na internete celkovo, o sociálnych sieťach nehovoriac. stráca sa osobný kontakt, zážitky, schopnosť nájsť si skutočných priateľov... ja s tým mám tiež problém, dlho zabíjam čas na nete. a keď chcem niekedy s rodinou stráviť čas hraním Activity, všetci ma odmietnu, lebo majú buď zapnutú TV alebo PC. keď si predstavím, že keby som namiesto tých nekonečných hodín pozerania statusov a hlúpych obrázkov venovala čas učeniu sa, rodine, priateľom a ja neviem čomu všetkému, tak by som zrejme bola oveľa inteligentnejšia, vyspelejšia a ľudskejšia.
    na druhej strane sú soc. siete dobré v tom, že si tam človek môže rýchlo dohodnúť nejaké stretnutie, komunikovať s priateľmi žijúcimi na inom kontinente a byť v obraze. lebo povedzme si úprimne, keby som si teraz zrušila facebook, tak neviem o 90% dôležitých veciach, ktoré sa týkajú školy, práce a iných organizačných vecí. ale to sme si urobili my sami ľudia
    už je asi môj komentár príliš dlhý, tak končím. možno aj ja raz dospejem do toho bodu, že si zruším FB. veľakrát som to chcela. žiaľ, z vyššie uvedených dôvodov to zatiaľ nejde
    publikované: 03.07.2013 21:14:16 | autor: zivot-jednej-mormonky (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014