Emil, nemysli si, že sa v tomto pokročilom veku nezaujímam o dianie. Mimochodom, dianie je úžasné slovo, znamená to, že sa niečo deje. Len neviem, ako sa volá to, keď sa nedeje nič. Ale k dianiu. Čítam a dívam sa, čo sa deje v Tunise a v Egypte a keby som nebol starý skeptik, tak sa budem radovať. Že sa tam postavili proti diktatúre a že teraz nastúpia demokrati. Tak ako nastúpili u nás. Ale keby v Egypte tušili, ako to dopadne, tak by sa tak veľmi netešili. Inak, nemyslím si, že v Egypte nastúpia demokrati. Najskôr tam nenastúpi nikto a ak, tak islamisti. Tí potom demokratom ukážu, čo a ako. Najviac ma rozveseľuje, že v českých novinách, ktoré tu odoberáme, aby sa nepovedalo, píšu o udalostiach v Egypte vyslaní redaktori a u nás iba takí, čo si prečítajú, čo píšu tí vyslaní. Ďalej k domácej politike. V televíznych správach bola zmienka o tom, že treba urobiť poriadok v justícii. Trvalo to asi dvadsať sekúnd. Hneď na to vysielali desaťminútovú reportáž o tom, že v nejakej dedinke vyteká na cestu močovka. Myslím, že stále a neohrozene držíme krok so svetom. O tom svedčí najmä nejaký turecký  seriál, na ktorý sa u nás vraj díva každý večer milión ľudí. Nečudo. Voľakedy nás Turci prepadávali, plienili a odvliekli do Turecka, teraz sa nám za to ospravedlňujú seriálom a poskytnutím lacných pobytov na tureckom pobreží. Ešte  jednu vec som si v tlači všimol. Nejakého primátora sa pýtali, kde vzal asi dvestotisíc eur na kampaň a on povedal, že mu tie  prachy operatívne požičali najbližší príbuzní. Tiež by som chcel mať takých príbuzných a nemuseli by ani byť najbližší. Milujem naše výhovorky. Raz povedal cirkevný hodnostár, že nevedel, že odhaľuje pamätnú tabuľu Tisovi, lebo si zabudol doma okuliare. Pokiaľ ide o výhovorky, sme naozaj ako deti. Preto nás majú všetci radi a keď nás uvidia, usmievajú sa. Inak, keď sa dívam na tú nešťastnú televíziu, uvedomujem si, že sú tam samé katastrofické správy. Za komunistov boli samé optimistické. A nálada bola tiež naprd. Tvoj Miro.

Zdroj  .týždeň  7.2.2011