trošku u nás popršalo. Mraky, ťažké od vody, odvialo na juh. Zo západu vykuklo slniečko. Osvetlilo celé nebo. Osvetlilo dažďové kvapky. Biele svetlo sa v nich zlomilo a odrazilo. Vyčarilo dúhu. Spočiatku krásnu, usmievavú. Potom šedú, zamračenú. Pomaly sa rozplynula. Netrvalo to ani 5 minút.

Je zvláštne, že keď ľudia zbadajú dúhu, vždy sa pousmejú. Rožiaria sa očká malým i veľkým. Čím to asi bude. Okúzľujúcimi farbami? Okúzľujúcim tvarom? Usmievavým tvarom?

Oblúčik niekoľkých farieb. Šiestich. Červenej, oranžovej, žltej, zelenej, modrej a fialovej. Objavil sa podvečer. A chvíľu mu robil spoločnosť oblúčik druhej dúhy. S opačným poradím farieb. Vďaka dvojnásobnému odrazu svetla vo vnútri dažďových kvapiek.

Málokedy mám možnosť vidieť dúhu v tvare celého poloblúku. Bola nádherná a som rada, že sa mi ju podarilo zachytiť do trošku nevydarenej panorámy.