Má človek vôbec možnosť vybočiť z klasickej osvedčenej línie života ktorý sa od neho očakáva?

Som ubitá stereotypom. Potrebujem sa z neho nejak vytrhnúť, no na to nemám dostatok fantázie ani guráže. Pracovný, respektívne školský týždeň mi prejde ani neviem ako, naplnený povinnosťami, občas milými meetingami, posedeniami pri kávičke, dobrom čajíku  či vínku. Môj čas, ktorý si neviem roztriediť a efektívne rozložiť, mi uteká spomedzi prsty. Chcem byť najlepšia, ale nedokážem po sebe pošliapať, a preto, aby som najlepšia bola, niečo robiť. Čakám, že to tak príde ku mne, zakričí "zober si ma" a bude to. Napríklad teraz. Mám pred sebou pár desiatok á štvoriek zo sociológie, ktoré by som mala do zajtra vedieť, ale ja sedím, icq-ujem a píšem blog. A asi by sa zišlo okolo mňa upratať. Koľko vecí si človek všíma, keď má povinnosti a je príliš lenivý ich naplniť.

Žijem prakticky pre víkendy, kedy sa mi často podarí aj vypadnúť z Bratislavy, vypnúť a relaxovať. Chyba. V nedeľu večer potom neviem,čo skôr. A to je všetko len o tom mojom hovadskom delení času. S tým sa asi človek musí narodiť. Alebo neviem.  Ako mám bordel v živote a v izbe, mám ho jednoducho aj v čase.

A tak život plynie. Tým osvedčeným prúdom stereotypu, ktorý stiahne aj tých najsilneších borcov. Máte aj Vy niekedy chuť urobiť niečo šialené, nekonvenčné, aby ste si mohli povedať, že Váš život bol výnimočný? Pohrávam sa s ideou štúdia v zahraničí. Ale to by som teraz mala zarábať ako divá, aby som mala aspoň na zlomok štartu. A tu je znova ten bod zlomu.
Okrem toho, v živote mi chýba vyšší zámer, láska (nie,nemyslím lásku všeobecne) . Nie som kvôli tomu zúfalá, len sa mi občas tak zacnie. Len už som dospela do štádia sklamanosti a znechutenosti. Snáď sa tohto trochu feministického postoja časom zbavím.

A tak. Zastavte sa..a žite pre moment.