V zrkadlovej sieni

tancujúci tieň nesmelého smiechu.

Jemne hanblivá krása

opojená strachom z obrazov v zrkadlách

hľadajúc oporu v jednom s tých tieňov

čo točia sa  spolu s ňou.

Na očiach šatka uviazaná uzlom

v slepom nevedomí

tancuje za hlasom srdca bázňou zviazaného.

Zacítila pokoj v jeho objatí

tomu ktorému patrí.

Zobral ju z hladiny

umyl a očistil čo už krásne bolo.

Teraz je pokojná v jeho objatí

bez šatky vidí viac.

Tanec jej nepripadá utrpením

s rukou na ramene a s jednou v jeho dlani

vedie ju krokom pevným.

Tiene sa zmenili

nevidieť ich v zrkadlovej sieni.