Svet sa začína v hmle…

Nevidíš ďalej ako na kúsok,

Všetci máme strach,

Klbko dlhých nití,

Drž ho pevne v rukách,

Hore sa nevrátiš, ak sa raz vzdáš.

Ja som sa vrátila, irónia osudu,

Z hlbokého dna ako ľad.

Srdce už zrejme nemám,

Niečo bolo treba obetovať pre návrat,

Ale som tu,

A aj budem.

Jednoducho žijem.

Dá sa aj bez srdca? Dumala som predlho.

Lepšie dýchať ako zomrieť i so srdcom v hrudi.

Možno mi raz bude chýbať,

Možno sa poň vrátim,

Ale zatiaľ nikto  nehľadá,

Nikto o tom nevie.

Len ja…